Článok pokračuje pod video reklamou
Mnohí dôchodcovia sú súčasným sociálnym systémom sklamaní a voliť sa nechystajú. Dôveru v politikov stratili.
KREMNICA. So 67-ročnou Rozáliou Luptákovou, rodáčkou z malej stredoslovenskej obce Nevoľné, sa život nemaznal. Od detstva musela doslova drieť, no dôchodkový vek jej veľa radosti nepriniesol. „ Tešila som sa na dôchodok, že si konečne oddýchnem. Všetko je inak. Je to doslova boj, aby človek od jedného dôchodku do druhého vyžil," povedala nám. Keď z dôchodku zaplatí jednoizbový byt, elektrinu a ostatné nutné výdavky, ostane jej sotva na prežitie.
Aj z mála dokáže každý mesiac odložiť pár eur, aby mala na zaplatenie dreva a uhlia. „ Kupujem iba najnutnejšie potraviny. Chlieb a mlieko, navarím si lacnú stravu aj na dva - tri dni. Ako som odišla na dôchodok, nekúpila som si na oblečenie jedinú vec. Iba zodieram to staré," hovorí.
Dovolenkujúci dôchodcovia z Nemecka jej pripadajú ako z lacného románu. Sama si nemôže dopriať ani ten luxus, aby si sadla s kamarátkou na kávu. Ak predsa len zatúži cestovať, siahne po ponukách, na ktoré dôchodcov lákajú rôzne obchodné spoločnosti. Zaplatí pár korún, nudnú prezentačnú akciu pretrpí, ale aspoň sa dostane mimo domu.
Hoci trpí závažným ochorením ciev, k lekárovi neraz radšej nejde. Predpísal by jej lieky, ktoré by nemala z čoho zaplatiť. Mesačne ju vyjdú od 20 do 50 eur. S budúcimi voľbami si je na istom. Voliť nepôjde, nemala by koho. „ Všetky vlády od roku 1989 ma sklamali. Pred voľbami nám každá strana ťahá medové motúzy pod fúzy, no potom príde realita. Tento štát nemá záujem o nás a ja zas nemám záujem o tento štát," netají sklamanie.
Hoci vianočný príspevok jej vždy príde vhod a kúpi zaň pár darčekov pre deti, o jeho efekte vôbec nie je presvedčená. „ Je to iba pozlátko na zalepenie očí, realita tohto kroku uniká," hovorí. Hoci žiadnu zo strán v nadchádzajúcich voľbách nepodporí, raz by si želala vládu, ktorá bude program pre dôchodcov naozaj riešiť. „ Vieme, že situácia je zlá a nie je z čoho dôchodky zvyšovať. No mal by aspoň existovať systém sociálnych opatrení napríklad v oblasti zdravotníctva, cestovného, rekreácií a podobne," myslí si.
Pani Rozália dlhé roky pracovala v mliekárňach, kde ťahala 25-litrové konvice, potom zas až do dôchodku drela vo výrobni tehál do vysokých pecí v Banskej Belej. Dvíhať 25-kilové tehly nebolo pre ženy nič výnimočné. „ Odnieslo si to zdravie, no to tento štát určite nezaujíma," hovorí vdova.
