ŽUPKOV. Stretnutie rodákov po desiatich rokoch sa konalo druhýkrát.
Pozdrav z Kanady
Župkovčania sa stretli pred obecným úradom o deviatej ráno. Ich kroky odtiaľ smerovali na svätú omšu do rímsko-katolíckeho kostola. Nasledovalo ich prijatie a slávnostný program. Po obede sa všetci mohli zabávať na kultúrnom programe, ktorý sa konal v športovom areáli. Vystúpili v ňom súbory zo Župkova, Hrabičova, Ostrého Grúňa, Horných Hámrov, Voznice či Žarnovice. V dobrej nálade mohli návštevníci zostať aj po dvadsiatej hodine a to vďaka ľudovej hodovej zábave.
„Pozvali sme zhruba 300 ľudí, z toho sa nám vrátilo 198 pozvánok s potvrdenou účasťou," hovorí župkovský starosta Ján Tomáš. „Máme tu aj návštevy spoza hraníc. Prišiel napríklad rodák z Nemecka, ktorý sa doma ukázal po dlhom čase. Ďalší, starší pán žijúci v Kanade, sa dostaviť nemohol. Ale poslal nám pozdrav. Podstatná časť je tu z Čiech a z celého Slovenska, od Bratislavy až po východ republiky," povedal.
Župkovský starosta Ján Tomáš.
Rozhádzané stany
Prípravy na podujatie trvali rok. Deň pred jeho vyvrcholením sa v obci strhla polhodinová búrka, ktorá organizátorom narobila starosti. „Plochu, na ktorej vystúpia súbory z regiónu a stany v jej okolí sme už mali postavené, no búrka nám ich trochu rozhádzala. Ráno sme to museli reparovať," spresnil Tomáš. Za pomoc pri náprave pochválil občanov obce. „Mnohí sa zapojili skôr, ako som ich oslovil. Sami boli iniciatívni. Naozaj tu vládla ochota a zapálenosť." Najťažšie na organizovaní bolo podľa starostu vytypovať všetkých pozvaných ľudí. „Najmä myslieť na to, aby sme na niekoho nezabudli," podotkol. „Dalo nám to dosť roboty. Obecní poslanci chodili z domu do domu a zisťovali adresy. Nejakú databázu sme síce mali, ale museli sme ju obnoviť," pokračoval. „Úplne najťažšie je však predpovedať počasie. Keď sa totiž robí akcia vonku, je to s rizikom, že to v tomto smere nevyjde."
Vybozkávaný starosta
Starosta sa počas návštevy rodákov stretol s mnohými spontánnymi reakciami. „Taký vybozkávaný a vystískaný som už dávno nebol," hovorí so smiechom. „S každým zvlášť som sa síce nezvítal, ale určite sa s niektorými ešte stretnem a pozdravím." Zároveň priznal, že spoznať niektorých po mene mu robilo problém. „Ale myslím, že reakcie ľudí sú pozitívne. Rodnú obec si vážia a vracajú sa do nej s radosťou," povedal. A prečo nerobia stretnutie rodákov častejšie, ako raz za desať rokov? „Na takú malú obec a na organizačné zvládnutie je to tak akurát," vysvetlil.
Dvanásťročný hrdina
Počas stretnutia rodákov odovzdal starosta ocenenia niekoľkým Župkovčanom. Jedno z nich získal Rudolf Valenta, ktorý momentálne žije v Sabinove.
„Ako dvanásťročný chlapec, v období druhej svetovej vojny, išiel so svojím strýkom na drevo. Zbadali Nemcov, ktorí sa rozprávali, že idú do Župkova chytať chlapov. Strýko ho poslal do dediny so slovami, nech o tom beží informovať ľudí, aby sa mohli skryť. Cestou domov ho však Nemci chytili, priviazali o strom a poukladali okolo neho slamu. Chceli ho podpáliť. Vtom vznikla prestrelka medzi Nemcami a partizánmi. Jemu sa vtedy podarilo oslobodiť a ujsť," opísal starosta príbeh Rudolfa Valentu.
Rudolf Valenta si za svoje hrdinstvo prevzal ocenenie.
Ocenenia si prevzali aj Alena Vaňová za prínos v kultúre, Emil Vozár za šport a iné činnosti v súvislosti s obcou, ale aj lekár Pavol Poliačik pôsobiaci v nitrianskej nemocnici. Ocenenie in memoriam udelili Antonovi Gundovi, ktoré prevzala jeho manželka.
