Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Púťou k hrobu svätého Jakuba získala vnútornú slobodu

Prešla stovky kilometrov peši, aby sa dostala k hrobu svätého Jakuba. Po dlhej ceste do Santiaga de Compostela došla až na koniec sveta. Petra Geletová z Pitelovej tvrdí, že všetko, čo v minulosti prežila, doslova rozchodila.

Petra Geletová zvládla prejsť za jeden mesiac takmer osemsto kilometrov peši.Petra Geletová zvládla prejsť za jeden mesiac takmer osemsto kilometrov peši. (Zdroj: ARCHÍV PG)

Prešla stovky kilometrov peši, aby sa dostala k hrobu svätého Jakuba. Na dlhej ceste do španielskeho Santiaga de Compostela stretávala ľudí rôznych národností a krajín, pričom došla až na koniec sveta. Petra Geletová z Pitelovej tvrdí, že všetko, čo v minulosti prežila, doslova rozchodila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

PITELOVÁ. V máji sa Petra odhodlala ísť na Svätojakubskú pešiu púť. „Zaokrúhlene meria zhruba osemsto kilometrov. Celé mi to trvalo 31 dní," hovorí.

Cesta podľa Mliečnej dráhy

Na náročnú cestu sa vybrala sama. Všetky informácie o púti si vopred zistila na internete. „Vedela som, že ubytovne sú k dispozícii každých sedem kilometrov. Takže keby som nevládala, mala by som kde zastaviť a oddýchnuť si," pokračuje. Púť je zaujímavá tiež tým, že ju volajú aj Cesta meča. „Španieli majú sedem takýchto ciest, ale táto jediná sa nachádza pod hviezdami. Vznikla vlastne podľa Mliečnej dráhy," vysvetlila. Začína sa vo francúzskom meste Saint Jean Pied de Port a ide údajne o najkrajšiu a najnavštevovanejšiu trasu tejto púte. „Najskôr som musela prejsť Pyrenejami s voľne sa pasúcimi stádami divých koní, ktoré majú na krkoch zvončeky. Takto už z diaľky upozorňujú na svoju prítomnosť, aby sa nič nestalo. Pokračovala som celým severom Španielska až do cieľa v Santiago de Compostela. Väčšinou však ľudia končia v meste Fisterra, do ktorého viedli aj moje kroky. Je najzápadnejším miestom Európy. Kedysi ho ľudia považovali za koniec sveta." Tieto dve slová totiž v španielčine znejú finis terrae, z čoho je odvodený aj názov mesta.

SkryťVypnúť reklamu

Divé kone v Pyrenejách.

Ťažká životná etapa

Na absolvovanie Svätojakubskej púte ju inšpirovala kamarátka, ktorá ju prešla pred dvomi rokmi po určitých častiach. „No keďže ja som typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, chce to mať hneď celé za sebou, rozhodla som sa zvládnuť to súvisle." Na cestu sa vybrala z osobných dôvodov. „Mala som za sebou životnú etapu, keď som uvažovala, že by som mala začať nejako inak. V domácom prostredí počujete stále tie isté hlasy, človek sa cíti trošku obmedzený. A púť vám zaručuje svätý pokoj," povie pobavene. „Ľudia putujú v tichu, postupne sa im vyprázdňuje hlava. Myšlienky odchádzajú, riešite si svoj život," opisuje pocity pútnika, ktorý kráča za svojím cieľom. „Veľmi obohacujúca je aj skutočnosť, že na tejto ceste priebežne stretávate ľudí z celého sveta a získavate nových priateľov." A tak napriek tomu, že išla sama, nikdy sama nekráčala.

SkryťVypnúť reklamu

Osvieženie pútnikov pri fontáne.

Desiatky kilometrov denne

Symbolom tejto púte je mušľa, ktorej označenie so žltou šípkou ju sprevádzalo celou cestou. „V Saint Jean Pied de Port nám dali mapu, ktorá zobrazovala prevýšenia, aj ubytovne. Na každý deň sme mali určených 20 až 25 kilometrov. Každý si podľa toho mohol určovať, či ide ďalej, alebo si niekde oddýchne."

Náročné pre ňu bolo zladiť svoj životný štýl so životosprávou Španielov. Každú ubytovňu totiž ráno museli opustiť najneskôr do ôsmej hodiny. K ďalšej dorazili po štyroch až šiestich hodinách okolo obeda či druhej. „Keďže mávajú popoludňajšiu siestu, v tom čase sú obchody a reštaurácie zatvorené. To bol problém, museli sme hľadať bary pre pútnikov, kde sme si mohli dať nejaké jednoduché občerstvenie. To, čo my mávame na obed, oni konzumujú okolo ôsmej, deviatej večer. Pre nás robili večeru výnimočne o siedmej, pol ôsmej a to sa čudovali, prečo tak skoro."

SkryťVypnúť reklamu

Slávny Cruz de Ferro, kríž nachádzajúci sa vysoko v horách.

Chaotická Pamplona

Na tretí deň cesty sa dostala k španielskej Pamplone, preslávenej najmä býčími zápasmi. Fungoval tam každodenný chaos veľkomesta, do ktorého vstupovali pútnici s palicou, ruksakom a pršiplášťom. Odlišovali sa tak od bežných ľudí rutinného života. „Tieto dva životy išli paralelne. Zaujímavé na tom je, že existuje skupina ľudí, ktorí tento ruch zanechali, aby si vytvorili priestor a čas pre seba," pokračuje. „Spiritualita niekde v nás je naozaj hlboko zakorenená a nech človek akéhokoľvek veku pracuje v akomkoľvek zamestnaní, je v ňom vnútorná túžba po naplnení."

Intenzita rozhovorov medzi pútnikmi vraj bola silná. „Aj keď sme spolu strávili krátky čas, boli sme oveľa viac otvorení ako v bežnom živote. Každý z nás sa chcel niekam posunúť. Väčšinou sa pretriasala práca, ktorú chceli zmeniť. Niekto túžil po deťoch, inom partnerovi či krajine. A potom nasledovali choroby. Ako vlastne prežiť a vyliečiť sa."

Dokumentárna prvotina

Dvanásť rokov sa Petra Geletová venovala divadlu, študovala dramaturgiu a réžiu. Neskôr sa začala zaujímať o dokumentaristiku. Z cesty do Santiago de Compostela sa teda rozhodla natočiť aj svoj prvý dokument. „Momentálne ho strihám, v septembri by mal byť hotový," podotkne. Plánuje ho ponúknuť festivalom, ale aj kultúrnym strediskám. „Zaznamenala som v ňom aj oslavy v mestách a ceremónie. Vlastne som zachytila kultúrny život Španielov," spomenula niečo z obsahu filmu. Tým, že niesla so sebou techniku, jej ruksak na začiatku vážil 21 kilogramov. „Pri prechode cez hory som sa zbavila štyroch kíl a pokračovala som so sedemnástimi. Žiaľ, musela som sa rozlúčiť s nejakým oblečením a ťažkým statívom. Takže som točila bez neho." Nápomocné jej však boli všetky možné múriky, ploty či stoly.

Takto Španieli oslavovali.

Otlaky a svalovica

Najčastejšie stretávala pútnikov z Nemecka, Brazílie a až po nich nasledovali Španieli. „Ale aj množstvo Francúzov, Talianov, Poliakov, Kórejčanov," vymenovala najfrekventovanejšie národnosti. „A veľa ľudí prišlo z Kanady," podotkla. Na začiatku cesty si vraj želala vidieť niekoho, kto prešiel tisíc kilometrov. Bola zvedavá, ako taký človek vyzerá. „Myslela som si, že musí byť vychudnutý a mať ťažšiu chôdzu," smeje sa. „Zhodou okolností som stretla pútnika z Quebecu, ktorý mal túto vzdialenosť za sebou. Vyzeral však veľmi sviežo a optimisticky." Pre ňu bol fyzicky najnáročnejší prvý týždeň, keď pociťovala veľkú krízu. „Mala som samé otlaky a svalovicu. Už som si myslela, že to nezvládnem. Ale po nejakých tristo kilometroch sa mi všetko zahojilo a už to išlo bez problémov. Telo si tak zvyklo, že som mohla kráčať do nekonečna."

Prosby do univerza

Do Santiago de Compostela išla síce sama, ale nech sa dostala do akýchkoľvek závažných situácií, vždy jej niekto pomohol. „Tá pomoc neprišla mojím pričinením, dostala som ju ako dar. Musela som si len priznať, že v konkrétnej chvíli ju potrebujem. Doslova o pár minút nato sa pri mne niekto pristavil a mal presne to, čo mi chýbalo." Podľa nej je úplne zbytočné zaťažovať si hlavu každodennými starosťami a stresmi. „Keď vyšleme naše prosby či problémy do univerza, veľmi rýchlo sa môže nájsť riešenie," myslí si. „Prídu úplne cudzí ľudia, ktorých nepoznáte a pomôžu vám. Sú naozaj citliví, vnímaví a napriek tomu, že nás delili rôzne štáty a jazyky, nepredstavovalo to žiadnu prekážku."

S rodinou sa počas cesty príliš často nekontaktovala. „Povedala som si, že ak by sme spolu pravidelne komunikovali, to by som rovno mohla zostať doma. Zase by ma vrátili do toho bežného života. Ale určite mi moji blízki chýbali."

V cieli. Chrám sv. Jakuba postavili na mieste jeho hrobu.

Obrovské kadidlá

V poslednom týždni cesty dostala žalúdočnú infekciu a tri dni nemohla jesť. „Napriek tomu som stále šla. Pod ochranné krídla ma zobral práve človek, ktorý prešiel tých tisíc kilometrov. Je bývalým horským vodcom a pridali sa k nemu aj jeho pubertálne dcéry. Putovala som teda s nimi." Hoci nemohla nič jesť a trápili ju silné kŕče tvrdí, že tie dni boli úžasné. „To bol tiež jeden z takých malých zázrakov," hovorí s tým, že spoločníci jej cestu spríjemňovali spevom.

Tesne pred cieľom, z jedného kopca, sa jej naskytol výhľad na Santiago de Compostela. Keďže sa nachádza v doline, už z diaľky videla aj katedrálu. „Je obrovská. Postavili ju zo starodávneho kameňa, ktorý je pokrytý žltým lišajníkom. Pôsobí to tak, akoby ste prišli do historického mesta a ešte vstúpili do jeho najstaršej časti, ktorá vás úplne ohúri." V katedrále sa nachádza oficiálny hrob svätého Jakuba a pre pútnikov tam denne vykonávajú tri bohoslužby. „Vítajú ich takmer v každom jazyku, takže jej úvod je veľmi dlhý. Zaujímavé je, že v chráme majú obrovské kadidlá zavesené na lanách. Keď ich zapália, rozhojdajú ich po celej katedrále a zostáva po nich dymová stopa. Je to ohromný zážitok." Tento zvyk vraj pôvodne zaužívali preto, že keď pútnici dorazili, boli zaprášení, prepotení a zapáchali. „Kadidlami jednoducho dezinfikujú priestor," vysvetlila.

Fisterra, koniec sveta v najzápadnejšom meste Európy.

Minulosť sa uzatvorila

Potom, ako sa v cieli preukázala pútnickým pasom, v ktorom mala pečiatky z rôznych ubytovní, dostala certifikát o absolvovaní celej cesty. „Pred ňou sa mi prisnil sen. Videla som sa na pláži držiac v ruke zvláštny meč. Mal päť výbežkov. Každý z nich symbolizoval nejaký predmet. Lístky, malé pero či palicu. Piaty však nebol odhalený. A keď som stála na tom kopci s výhľadom na Santiago de Compostela, akoby som mala déjavu a vrátila som sa do toho sna. Meč som zrazu videla celý. Posledný výbežok bol orol s roztiahnutými krídlami, čo znamená vnútornú slobodu. Doslova som rozchodila všetko, čo som si prežila," povedala. Tvrdí, že minulosť sa uzatvorila a už na ňu nemá dosah.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 666
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 675
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 940
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 248
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 027
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 579

Blogy SME

  1. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  2. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  3. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  4. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  5. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  6. Stano Kočiš: A riekol majster
  7. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  8. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 66 291
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 518
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 568
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 028
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 210
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 881
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Súkromná škola umeleckého priemyslu v Kremnici.

Žiaci v škole ani nie sú a študujú dištančne.


5. dec
Návrh podoby Parku Štefana Moysesa.

Cieľ je spojiť park a objekt kaštieľa do harmonického celku.


SITA 5. dec
Ilustračná fotografia.

Od budúceho roka by mohli platiť desaťnásobne vyššiu daň z nehnuteľností.


TASR 2. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  2. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  3. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  4. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  5. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  6. Stano Kočiš: A riekol majster
  7. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  8. Boris Greguška: Lesníctvo: mýty a fakty (I)
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 66 291
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 518
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 568
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 028
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 210
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 881
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu