Púťou k hrobu svätého Jakuba získala vnútornú slobodu

Prešla stovky kilometrov peši, aby sa dostala k hrobu svätého Jakuba. Po dlhej ceste do Santiaga de Compostela došla až na koniec sveta. Petra Geletová z Pitelovej tvrdí, že všetko, čo v minulosti prežila, doslova rozchodila.

Petra Geletová zvládla prejsť za jeden mesiac takmer osemsto kilometrov peši.Petra Geletová zvládla prejsť za jeden mesiac takmer osemsto kilometrov peši. (Zdroj: ARCHÍV PG)

Prešla stovky kilometrov peši, aby sa dostala k hrobu svätého Jakuba. Na dlhej ceste do španielskeho Santiaga de Compostela stretávala ľudí rôznych národností a krajín, pričom došla až na koniec sveta. Petra Geletová z Pitelovej tvrdí, že všetko, čo v minulosti prežila, doslova rozchodila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

PITELOVÁ. V máji sa Petra odhodlala ísť na Svätojakubskú pešiu púť. „Zaokrúhlene meria zhruba osemsto kilometrov. Celé mi to trvalo 31 dní," hovorí.

Cesta podľa Mliečnej dráhy

Na náročnú cestu sa vybrala sama. Všetky informácie o púti si vopred zistila na internete. „Vedela som, že ubytovne sú k dispozícii každých sedem kilometrov. Takže keby som nevládala, mala by som kde zastaviť a oddýchnuť si," pokračuje. Púť je zaujímavá tiež tým, že ju volajú aj Cesta meča. „Španieli majú sedem takýchto ciest, ale táto jediná sa nachádza pod hviezdami. Vznikla vlastne podľa Mliečnej dráhy," vysvetlila. Začína sa vo francúzskom meste Saint Jean Pied de Port a ide údajne o najkrajšiu a najnavštevovanejšiu trasu tejto púte. „Najskôr som musela prejsť Pyrenejami s voľne sa pasúcimi stádami divých koní, ktoré majú na krkoch zvončeky. Takto už z diaľky upozorňujú na svoju prítomnosť, aby sa nič nestalo. Pokračovala som celým severom Španielska až do cieľa v Santiago de Compostela. Väčšinou však ľudia končia v meste Fisterra, do ktorého viedli aj moje kroky. Je najzápadnejším miestom Európy. Kedysi ho ľudia považovali za koniec sveta." Tieto dve slová totiž v španielčine znejú finis terrae, z čoho je odvodený aj názov mesta.

SkryťVypnúť reklamu

Divé kone v Pyrenejách.

Ťažká životná etapa

Na absolvovanie Svätojakubskej púte ju inšpirovala kamarátka, ktorá ju prešla pred dvomi rokmi po určitých častiach. „No keďže ja som typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, chce to mať hneď celé za sebou, rozhodla som sa zvládnuť to súvisle." Na cestu sa vybrala z osobných dôvodov. „Mala som za sebou životnú etapu, keď som uvažovala, že by som mala začať nejako inak. V domácom prostredí počujete stále tie isté hlasy, človek sa cíti trošku obmedzený. A púť vám zaručuje svätý pokoj," povie pobavene. „Ľudia putujú v tichu, postupne sa im vyprázdňuje hlava. Myšlienky odchádzajú, riešite si svoj život," opisuje pocity pútnika, ktorý kráča za svojím cieľom. „Veľmi obohacujúca je aj skutočnosť, že na tejto ceste priebežne stretávate ľudí z celého sveta a získavate nových priateľov." A tak napriek tomu, že išla sama, nikdy sama nekráčala.

SkryťVypnúť reklamu

Osvieženie pútnikov pri fontáne.

Desiatky kilometrov denne

Symbolom tejto púte je mušľa, ktorej označenie so žltou šípkou ju sprevádzalo celou cestou. „V Saint Jean Pied de Port nám dali mapu, ktorá zobrazovala prevýšenia, aj ubytovne. Na každý deň sme mali určených 20 až 25 kilometrov. Každý si podľa toho mohol určovať, či ide ďalej, alebo si niekde oddýchne."

Náročné pre ňu bolo zladiť svoj životný štýl so životosprávou Španielov. Každú ubytovňu totiž ráno museli opustiť najneskôr do ôsmej hodiny. K ďalšej dorazili po štyroch až šiestich hodinách okolo obeda či druhej. „Keďže mávajú popoludňajšiu siestu, v tom čase sú obchody a reštaurácie zatvorené. To bol problém, museli sme hľadať bary pre pútnikov, kde sme si mohli dať nejaké jednoduché občerstvenie. To, čo my mávame na obed, oni konzumujú okolo ôsmej, deviatej večer. Pre nás robili večeru výnimočne o siedmej, pol ôsmej a to sa čudovali, prečo tak skoro."

SkryťVypnúť reklamu

Slávny Cruz de Ferro, kríž nachádzajúci sa vysoko v horách.

Chaotická Pamplona

Na tretí deň cesty sa dostala k španielskej Pamplone, preslávenej najmä býčími zápasmi. Fungoval tam každodenný chaos veľkomesta, do ktorého vstupovali pútnici s palicou, ruksakom a pršiplášťom. Odlišovali sa tak od bežných ľudí rutinného života. „Tieto dva životy išli paralelne. Zaujímavé na tom je, že existuje skupina ľudí, ktorí tento ruch zanechali, aby si vytvorili priestor a čas pre seba," pokračuje. „Spiritualita niekde v nás je naozaj hlboko zakorenená a nech človek akéhokoľvek veku pracuje v akomkoľvek zamestnaní, je v ňom vnútorná túžba po naplnení."

Intenzita rozhovorov medzi pútnikmi vraj bola silná. „Aj keď sme spolu strávili krátky čas, boli sme oveľa viac otvorení ako v bežnom živote. Každý z nás sa chcel niekam posunúť. Väčšinou sa pretriasala práca, ktorú chceli zmeniť. Niekto túžil po deťoch, inom partnerovi či krajine. A potom nasledovali choroby. Ako vlastne prežiť a vyliečiť sa."

Dokumentárna prvotina

Dvanásť rokov sa Petra Geletová venovala divadlu, študovala dramaturgiu a réžiu. Neskôr sa začala zaujímať o dokumentaristiku. Z cesty do Santiago de Compostela sa teda rozhodla natočiť aj svoj prvý dokument. „Momentálne ho strihám, v septembri by mal byť hotový," podotkne. Plánuje ho ponúknuť festivalom, ale aj kultúrnym strediskám. „Zaznamenala som v ňom aj oslavy v mestách a ceremónie. Vlastne som zachytila kultúrny život Španielov," spomenula niečo z obsahu filmu. Tým, že niesla so sebou techniku, jej ruksak na začiatku vážil 21 kilogramov. „Pri prechode cez hory som sa zbavila štyroch kíl a pokračovala som so sedemnástimi. Žiaľ, musela som sa rozlúčiť s nejakým oblečením a ťažkým statívom. Takže som točila bez neho." Nápomocné jej však boli všetky možné múriky, ploty či stoly.

Takto Španieli oslavovali.

Otlaky a svalovica

Najčastejšie stretávala pútnikov z Nemecka, Brazílie a až po nich nasledovali Španieli. „Ale aj množstvo Francúzov, Talianov, Poliakov, Kórejčanov," vymenovala najfrekventovanejšie národnosti. „A veľa ľudí prišlo z Kanady," podotkla. Na začiatku cesty si vraj želala vidieť niekoho, kto prešiel tisíc kilometrov. Bola zvedavá, ako taký človek vyzerá. „Myslela som si, že musí byť vychudnutý a mať ťažšiu chôdzu," smeje sa. „Zhodou okolností som stretla pútnika z Quebecu, ktorý mal túto vzdialenosť za sebou. Vyzeral však veľmi sviežo a optimisticky." Pre ňu bol fyzicky najnáročnejší prvý týždeň, keď pociťovala veľkú krízu. „Mala som samé otlaky a svalovicu. Už som si myslela, že to nezvládnem. Ale po nejakých tristo kilometroch sa mi všetko zahojilo a už to išlo bez problémov. Telo si tak zvyklo, že som mohla kráčať do nekonečna."

Prosby do univerza

Do Santiago de Compostela išla síce sama, ale nech sa dostala do akýchkoľvek závažných situácií, vždy jej niekto pomohol. „Tá pomoc neprišla mojím pričinením, dostala som ju ako dar. Musela som si len priznať, že v konkrétnej chvíli ju potrebujem. Doslova o pár minút nato sa pri mne niekto pristavil a mal presne to, čo mi chýbalo." Podľa nej je úplne zbytočné zaťažovať si hlavu každodennými starosťami a stresmi. „Keď vyšleme naše prosby či problémy do univerza, veľmi rýchlo sa môže nájsť riešenie," myslí si. „Prídu úplne cudzí ľudia, ktorých nepoznáte a pomôžu vám. Sú naozaj citliví, vnímaví a napriek tomu, že nás delili rôzne štáty a jazyky, nepredstavovalo to žiadnu prekážku."

S rodinou sa počas cesty príliš často nekontaktovala. „Povedala som si, že ak by sme spolu pravidelne komunikovali, to by som rovno mohla zostať doma. Zase by ma vrátili do toho bežného života. Ale určite mi moji blízki chýbali."

V cieli. Chrám sv. Jakuba postavili na mieste jeho hrobu.

Obrovské kadidlá

V poslednom týždni cesty dostala žalúdočnú infekciu a tri dni nemohla jesť. „Napriek tomu som stále šla. Pod ochranné krídla ma zobral práve človek, ktorý prešiel tých tisíc kilometrov. Je bývalým horským vodcom a pridali sa k nemu aj jeho pubertálne dcéry. Putovala som teda s nimi." Hoci nemohla nič jesť a trápili ju silné kŕče tvrdí, že tie dni boli úžasné. „To bol tiež jeden z takých malých zázrakov," hovorí s tým, že spoločníci jej cestu spríjemňovali spevom.

Tesne pred cieľom, z jedného kopca, sa jej naskytol výhľad na Santiago de Compostela. Keďže sa nachádza v doline, už z diaľky videla aj katedrálu. „Je obrovská. Postavili ju zo starodávneho kameňa, ktorý je pokrytý žltým lišajníkom. Pôsobí to tak, akoby ste prišli do historického mesta a ešte vstúpili do jeho najstaršej časti, ktorá vás úplne ohúri." V katedrále sa nachádza oficiálny hrob svätého Jakuba a pre pútnikov tam denne vykonávajú tri bohoslužby. „Vítajú ich takmer v každom jazyku, takže jej úvod je veľmi dlhý. Zaujímavé je, že v chráme majú obrovské kadidlá zavesené na lanách. Keď ich zapália, rozhojdajú ich po celej katedrále a zostáva po nich dymová stopa. Je to ohromný zážitok." Tento zvyk vraj pôvodne zaužívali preto, že keď pútnici dorazili, boli zaprášení, prepotení a zapáchali. „Kadidlami jednoducho dezinfikujú priestor," vysvetlila.

Fisterra, koniec sveta v najzápadnejšom meste Európy.

Minulosť sa uzatvorila

Potom, ako sa v cieli preukázala pútnickým pasom, v ktorom mala pečiatky z rôznych ubytovní, dostala certifikát o absolvovaní celej cesty. „Pred ňou sa mi prisnil sen. Videla som sa na pláži držiac v ruke zvláštny meč. Mal päť výbežkov. Každý z nich symbolizoval nejaký predmet. Lístky, malé pero či palicu. Piaty však nebol odhalený. A keď som stála na tom kopci s výhľadom na Santiago de Compostela, akoby som mala déjavu a vrátila som sa do toho sna. Meč som zrazu videla celý. Posledný výbežok bol orol s roztiahnutými krídlami, čo znamená vnútornú slobodu. Doslova som rozchodila všetko, čo som si prežila," povedala. Tvrdí, že minulosť sa uzatvorila a už na ňu nemá dosah.

Najčítanejšie na My Žiar

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 612
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 911
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 259
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 097
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 844
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 765
  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 083
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 863
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 453
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Ak hľadáte ideálne miesto na výlet do prírody počas veľkonočných sviatkov, práve ste ho našli.


Konateľ spoločnosti Tanawa Anton Ulbricht.

Toto je príbeh značky Tatranská minerálka.


  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 083
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 863
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 453
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 265
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu