ŽIAR NAD HRONOM. Pre žiarskych hasičov znamenali augustové povodne niekoľkonásobne viac výjazdov ako počas bežných dní.
Voda sa dostala aj do sídla hasičov
„Do služby museli nastúpiť aj tí, ktorí mali voľno. Na pomoc nám prišli kolegovia z Banskej Bystrice, Brezna, Zvolena, Veľkého Krtíša aj Lučenca," zhrnul s odstupom niekoľkých týždňov šéf Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom Ivan Pružina. Tam, kde mohli, odčerpávali vodu zo zatopených domov, inde pomáhali s evakuáciou ohrozených ľudí či s odstraňovaním spadnutých stromov. Popri pomoci v lokalitách postihnutých výčinmi počasia museli zasahovať aj pri požiari či nehodách.
Prácu im skomplikovala aj skutočnosť, že v jeden z kritických dní sa voda dostala aj do suterénu hasičského riaditeľstva. „Výrazné škody však živel nespôsobil," ozrejmil Pružina. Ďalšie problémy priniesol výpadok tiesňovej linky. Žiarski hasiči tak nejaký čas dostávali informácie s oneskorením z centrály v Banskej Bystrici.
Chýbajú člny aj čerpadlá
Záplavy, aké zasiahli viacero obcí v žiarskom okrese aj samotný Žiar, si miestni hasiči nepamätajú. Rozsah povodní, ktoré sa častejšie ako v predchádzajúcich obdobiach, opakujú v regióne od minuloročných Vianoc, upozornil podľa Pružinu aj na nedostatky techniky, ktorou sú hasičské stanice v žiarskom, žarnovickom a banskoštiavnickom okrese vybavené.
„Keďže doteraz sa povodňová aktivita v tejto časti Slovenska vyskytovala len sporadicky, zodpovedá tomu aj materiálne zázemie. Naše autá nie sú prispôsobené na brodenie, takže s nimi nemáme prístup do hlbšej vody. Máme síce člny s motorom, no na evakuáciu ľudí by sme potrebovali iný typ. Chýbajú aj kalové čerpadlá na blato a bahno. Tie, ktoré máme k dispozícii, dokážu totiž odčerpávať iba vodu, a ak sa v nej vyskytnú nečistoty, kazia sa," povedal Pružina.
Chýbajú aj kalové čerpadlá. FOTO: RASTISLAV UHROVIČ
Čo pred ohňom chráni, môže vo vode prekážať
Nedostatky pociťujú hasiči aj vo výstroji. Ťažké a teplé oblečenie, ktoré chráni pred ohňom aj zimou, sa na pomoc pri odstraňovaní následkov povodní v letných horúčavách nehodí. „Pri zimných a jarných povodniach by sa zase do studenej vody zišli neoprénové obleky," doplnil šéf hasičov.
Zoznam chýbajúceho materiálu by sa mal postupne z okresných hasičských riaditeľstiev dostať až na ministerstvo vnútra, ktoré za vybavenie hasičského a záchranného zboru vyhovujúce aktuálnym potrebám zodpovedá.
S odstupom týždňov sa za povodňami ohliadol aj Miroslav Krajči, jeden zo zasahujúcich hasičov. Tvrdí, že emócie postihnutých ľudí sú rôzne, často dokonca nasmerované proti záchranárom. Po prvotnom šoku sa však ich postoj zväčša mení.
ŽIAR NAD HRONOM. O prežívaní povodňových dní hovorí žiarsky hasič Miroslav Krajči, ktorý pomáhal ľuďom priamo v teréne.
V čom spočívala pomoc hasičov v najviac postihnutých častiach regiónu?
- Tam, kde vody už ubúdalo a dalo sa odčerpávať, sme čerpali vodu z domov a pivníc. Kde sa nedalo, monitorovali sme situáciu a preverovali sme, či sú v bezpečí ľudia. Inde sme pomáhali vrecovať, mnohí ľudia totiž nevedeli, ako naplniť a ukladať vrecia tak, aby vznikla pevná a čo najmenej priepustná vrstva.
S akými emóciami ste sa u ľudí stretávali?
- Samozrejme, nikto nie je šťastný, keď mu voda ničí majetok. Každý to znáša inak. Niektorí sa na to dokážu pozrieť s nadhľadom. Jeden pán si napríklad zažartoval, že konečne vie, prečo sa plávajúca podlaha volá plávajúca. Iných takáto situácia úplne vyvedie z miery. Často sú nahnevaní aj na nás, keď nezačneme hneď čerpať vodu. Nedokážu pochopiť, že kým jej priteká viac, ako stihneme za rovnaký čas odčerpať, nemá to žiadny zmysel.
Aká situácia vám z augustových povodní utkvela v pamäti najviac?
- Asi tá, keď sme v Lúčkach pri Kremnici pomáhali pred vodou zachrániť hendikepovanú slečnu, ktorej vozík dostal defekt a my sme ju prenášali cez najkritickejšie časti do bezpečia. V Kopernici zase voda odniesla časť domu, miestni spomínali, že vzala aj kravu a malotraktor. To sú pre ľudí, ktorí to vidia na vlastné oči, silné zážitky.
Stáva sa v takýchto vypätých situáciách, že vám ľudia poďakujú?
- My to nečakáme, je to naša práca. Ale keď odchádzame zo zásahu, ľudia zvyknú poďakovať. Niektorí sa ozvú s odstupom času, keď sa im to uleží v hlave. Je to fajn pocit, ale dôležité je pre nás najmä to, že sa nikomu nič nestalo.