BANSKÁ ŠTIAVNICA. Štátny ústredný banský archív otvoril svoje dvere širokej verejnosti. Po vlaňajšku, keď takýto deň vyvolal počas Salamandra veľký záujem, sa tak stalo druhýkrát.
Hneď po vstupe do budovy mohli návštevníci vidieť písacie potreby od ich vzniku až po súčasnosť. Nechýbali ukážky papyrusu, pergamenu či originálnych dokumentov. O niečo ďalej mali možnosť poskladať puzzle s historickým motívom.
Staré pečate
Za úspešné dokončenie celého obrázku čakala odmena v podobe odznaku s banským námetom. Veľkú pozornosť však pútali dokumenty z baníctva, hutníctva či vodného hospodárstva, ktoré si ľudia mohli dať ozdobiť starým pečatidlom.
„Je z polovice 19. storočia, používal ho Hlavný komorsko-grófsky úrad," povedala pracovníčka archívu, ktorá práve ohňom roztápala vínovočervený vosk. Ďalšiu, o niečo menšia sa kedysi nachádzala v učtárni tohto úradu.
Suvenír so starodávnou pečaťou mohol získať každý, kto si niektorý z dokumentov s hlavičkou banského archívu obkreslil na presvetlovacom stole.
Pozornosť vyvolával tiež najväčší skener na Slovensku, ktorým digitalizujú mapy, ale aj študenti Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho prepisujúci dokumenty švabachom. „Napísanie riadku mi trvá približne pol hodinu," povedal jeden z nich.
Presvetlovací stôl.
Študenti píšuci švabachom.
Sídlia na zlatej žile
Štátny archív sa môže pochváliť aj novým erbom. „V heraldickom registri nám ho zaevidovali pred mesiacom. Samozrejme, figuruje na ňom banícky motív," povedala Elena Kašiarová, riaditeľka Štátneho ústredného banského archívu.
Vzápätí našu pozornosť upriamila na budovu, v ktorej sídlia. „Sprístupnili sme aj pivničné priestory, kde sme pre deti pripravili zábavu formou hľadania zlatého pokladu. Tento meštiansky dom totiž stojí na žile Špitaler, hlavnej zlatej žile v Banskej Štiavnici," vysvetlila.
V podzemí sa nachádza tiež vodná hladina studne, ktorá je vybudovaná vo dvore. „Je v nej pitná voda. Naši zamestnanci ju návštevníkom nalievajú s prívlastkom živá či omladzovacia," hovorí s úsmevom.
Tento rok pripravil banskoštiavnický archív aj vydanie knihy Banícka a hutnícka minulosť Slovenska v kartografických pamiatkach. „Je tam zaradených viac ako 120 dokumentov a časť z nich sme dnes vystavili." Túto publikáciu bežne v predaji nenájdete, no záujemcovia si ju môžu kúpiť práve v archíve.
Riaditeľka archívu, Elena Kašiarová, s čerstvo vydanou publikáciou.
Pamäť sveta Unesco
Medzi najvzácnejšie patrí v Štátnom ústrednom banskom archíve zbierka banských máp Hlavného komorsko-grófskeho úradu. „V roku 2007 bola zaradená do registra Pamäť sveta Unesco. Je teda súčasťou najvzácnejšieho dokumentárneho dedičstva ľudstva, ktoré treba zvlášť ochraňovať," pripomenula.
„Tie mapy dokumentujú obdobie od 17. až do 20. storočia," podotkla. Následne spomenula ďalšiu vzácnosť, ktorá sa skrýva v banskoštiavnickom archíve. Je ňou Zlatá kniha banícka z roku 1764.
„Vznikla v rámci prípravy na návštevy budúcich cisárov Jozefa a Leopolda. Obsahuje opis, aj zobrazenia, všetkých významných banských či hutníckych objektov. V dnešný deň je otvorená práve na zobrazení zariadenia Kremnickej mincovne," povedala.
Z tohto obdobia poznáme aj Denník princa Leopolda, ktorý si z jedenásťdňovej cesty po stredoslovenských banských mestách robil zápisky a kresby.
Tento denník sa nachádza vo Viedni, no vďaka bývalému riaditeľovi štátneho banského archívu, Jozefovi Vozárovi, majú knihu s originálnym prepisom, prekladom a vysvetlivkami aj v Banskej Štiavnici.
Staré mapy zaujali.
Biele rukavičky
K veľkým vzácnostiam, ktoré sa v archíve skrývajú, patrí tiež záznam o prvom použití pušného prachu v baníctve. „Je z februára 1627. Do rakúskych a nemeckých končín sa to šírilo práve odtiaľto," vysvetľuje riaditeľka.
„Máme tu mnohé cenné dokumenty, ktoré tak na prvý pohľad nevyzerajú. Archívnym dokumentom sa však stávajú vtedy, keď sú zaujímavé formou zhotovenia, obsahom, alebo človekom, ktorý ho napísal. Je tam viacero pohľadov na to, prečo sú hodné zachovania pre ďalšie generácie."
Stredoveké písomnosti, do roku 1526, by sa v origináloch nemali predkladať. „Majú zvýšenú ochranu," podotkla.
„Pri mnohých mapách dávame bádateľom aj biele plátenné rukavičky. Počas ich prezerania sú totiž náchylní určité body ukazovať prstom, teda ich viac chytajú. Preto máme v študovni aj dozor, ktorý dohliada na šetrné zaobchádzanie s dokumentmi," uzavrela.
