KREMNICA. Napísanie tohto slovníka označila Helga Niklesová, rodená Schwazrová, za svoj životný cieľ. „Narodila som sa v nemeckej rodine ako piate dieťa v poradí. Keď som prišla na svet, maminka mala už 44 rokov. Vlastne som vyrastala medzi dospelými," hovorí.
V jednom vreci
Už ako štvorročná vedela čítať a písať švabach. Naučila ju to stará mama, síce jednoduchá, no zároveň na svoju dobu veľmi vzdelaná žena. „Každý deň niečo čítala, čo vštepovala aj mne. Intenzívne sa mi venovala, za čo som jej dodnes vďačná." Jej stará mama bola aj excelentnou tkáčkou. „Naučila to aj moju maminku, takže tkali pre celé široké okolie." Do tajov pestovania ľanu až po finálny výrobok zasvätila tiež svoju vnučku. „Už ako malé dievčatko ma ku všetkému pustila," podotkla. Navíjanie, snovanie, trepanie, vypracovanie konope a ľanu či máčanie teda ovládala aj ona.
Po druhej svetovej vojne sa nikde nesmelo rozprávať nemecky. „Doma sme komunikovali naším nárečím, ale na verejnosti sme to mali zakázané. Platili Benešove dekréty a kolektívna vina Nemcov, čiže všetci sme boli v jednom vreci," pokračuje. „Stará mama mi ale vždy hovorila, aby som si tento jazyk zachovala. Všetko raz vraj prejde a určite sa mi to zíde. A mala hlbokú pravdu." Vďaka jej prísnosti sa naučila plynule hovoriť nemecky, ale aj karpatskonemeckým nárečím.
Obliekala mŕtvych
„Ďalší človek, ktorý silno ovplyvnil môj život, bola mama. Robila úžasné veci, ktoré ma fascinovali. Inklinovala k bolestiam ľudí, chodila im do dediny napríklad preväzovať takzvané otvorené nohy, ktoré sú aktuálne aj dnes," spomenie bercove vredy. „V mnohých takýchto prípadoch používam jej metódy. Stále to funguje. Existujú totiž byliny, ktoré tieto rany čistia." Okrem toho, že jej mama mala blízko k zdravotníctvu, neštítila sa ani smrti. „Chodila obliekať mŕtvych," vysvetlila. „Aj to musí niekto robiť. Kedysi neexistovali služby, ktoré tu máme dnes," naráža na množstvo pohrebníctiev. „Bola to silná žena. Mňa brávala všade so sebou a tak som sa aj ja naučila vnímať smrť ako niečo prirodzené. Už ako dieťa som teda vedela, že pri mŕtvom musím byť ticho, dôstojne sa správať a mať k nemu úctu." Myslí si, že tieto skúsenosti jej pomohli aj v neskoršej profesii. „Keď som v medicíne začínala, pohrebné služby ešte stále nefungovali v takomto rozsahu. Preto som sa často dostávala do situácií, keď som sa musela postarať o mŕtve telo," povie na rovinu.
Pri spomienkach nemôže obísť ani milovaného otca. „Bol veľký ľudomil, mal veľmi rád deti. Po vojne sme v škole nemali pomôcky a on nám ich vyrobil. Akékoľvek," poukazuje na jeho šikovnosť.
Rozmýšľala nemecky
Karpatskonemecký slovník s názvom Nárečie mojich predkov v Sklenom, kde vyrastala, vznikol vďaka jej obohacujúcim zážitkom z detstva. K jeho napísaniu ju inšpirovala aj teta, ktorá žije v Nemecku. „Má 86 rokov a keď sme si počas ostatných vianočných sviatkov telefonovali, prehovorila ku mne: Počúvaj Helga, keď posledný rodák zo Skleného zavrie oči, už sa nikdy nikto nedozvie, akou rečou sme sa dorozumievali," hovorí o tom, čo ju podnietilo začať. Do mája to teda mala spracované na nečisto. „Hoci som celé noci nespávala, bolo to krásne obdobie," podotkne. Pri tejto práci vraj musela začať rozmýšľať nemecky. Poslúžila jej pri tom opäť stará mama. „Vždy som si ju predstavila, ako mi hovorila jednotlivé vety v našom nárečí. Pri tvorbe som teda zase prešla kus života s mojimi predkami, na ktorých som nesmierne hrdá." V júli už mala slovník hotový aj v tlačenej podobe a jeho originál odovzdala starostke svojej rodnej dediny.
Oma, kniha je hotová
„Na začiatku je predslov a poďakovanie. Vlastne všetko to, čo som pred chvíľou spomínala," hovorí. Pomaly listujeme v slovníku, ktorý obsahuje výrazy v slovenčine, následne v spisovnej nemčine a nakoniec v karpatskonemeckom nárečí. „Má 5 835 slov. Spracovala som to podľa Slovensko-nemeckého slovníka. Samozrejme, výrazy, ktoré v tom čase absentovali, tam nie sú. Veď napríklad taký počítač vtedy neexistoval," vysvetľuje. V rámci zrozumiteľnosti použila pri tvorbe slovenskú fonetiku, no v blízkej budúcnosti to celé plánuje spracovať aj v nemeckej.
Po vytlačení slovníka nasledovali jej kroky k hrobu starej mamy. „Povedala som jej: Oma moja, teraz som tu a tá kniha je hotová."
