BARTOŠOVA LEHÔTKA. Keďže tento rok sa kategória, v ktorej Marcela súťaží, vekovo posunula, na umiestnenie nepomýšľa. Tvrdí však, že si chce aspoň zlepšiť čas. O tom, čo jej beh dáva, ale aj o tréningoch či cieľoch sme sa s ňou porozprávali krátko predtým, ako si zase obula tenisky a „odbehla."
K športu si mala vždy veľmi blízko. Kedy si s ním začínala?
- Od detstva, vlastne vždy som bola v pohybe. Všade som chodila behom. Normálne som chodiť hádam ani nevedela. Doslova som bežala.
Zrejme už vtedy si to uplatnila aj na rôznych súťažiach.
- Na strednej som reprezentovala školu v cezpoľnom behu a zdolávala trate na 1 500 a 3 000 metrov.
Po strednej si však šport „zavesila na klinec". Čo sa stalo?
- Lekári mi zistili skoliózu chrbtice a neodporúčali mi v tom pokračovať. Teraz som však presvedčená o opaku, že beh mi môže pomôcť. Aj lekári už pomaly menia názor.
Kedy si sa k behu vrátila?
- Presne po sedemnástich rokoch.
Tak tomu sa hovorí dlhá pauza.
- Áno, ale medzitým som občas zašla na aerobik. To však nie je nič pre mňa.
Takže, kedy prišiel ten prvotný impulz opäť začať s behom?
- Keď sme sa s rodinou presťahovali do Bartošovej Lehôtky. Syn mal už svoje záujmy. Začala som sa zamýšľať nad tým, že nejaké by som vo voľnom čase mala mať aj ja. Pomaličky som začala behávať v okolí Bartošky a už sa to spustilo. A jedného dňa som si povedala, že chcem odbehnúť Košický maratón.
Ako dlho si sa naň pripravovala?
- Šesť mesiacov.
S akým časom si ho zvládla?
- Pôvodne som tam išla s cieľom zdolať to za 4:30, ale nakoniec sa to podarilo za 3:59:28. Nečakala som to, a už vôbec nie tretie miesto v mojej kategórii.
Máš v pláne obhájiť bronz?
- Veková hranica sa v mojej kategórii posunula a zdolať konkurenciu od osemnásť rokov je ťažké. Preto sme sa s trénerom Ondrejom Molnárom zhodli, že skúsime zlepšiť aspoň čas.
O koľko?
- Pätnásť minút. Záleží aj od počasia, ktoré urobí veľa.
Nedávno si odbehla aj Rajecký polmaratón. Ako si tam dopadla?
- Mala som čas 1:47. Oproti vlaňajšku je to zlepšenie o osem minút, skončila som šiesta. Predbehla som aj Sajfu a žiarskeho primátora.
Nelákajú ťa maratóny v zahraničí?
- Samozrejme, ale tam je to už finančne náročnejšie.
Štartovné je pomerne drahé aj na Slovensku. Máš nejakých sponzorov?
- Podporuje ma napríklad starosta Bartošovej Lehôtky.
Čo ti beh dáva?
- Je to relax, odbúravanie stresu. Človek zabúda na problémy, starosti. Napriek únave má dobrý pocit, keď odbehne určený úsek. Veď zdolať 42 kilometrov nie je sranda. Okrem toho, odkedy behám, nebolievajú ma nohy a som veselá.
Aké plány máš v súvislosti s behom?
- Chcela by som vyskúšať 49 kilometrov, alebo šesťhodinovku. Kamarátky ma nahovárajú aj na triatlon, ale to je poriadne náročné. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
