BANSKÁ ŠTIAVNICA. Marína, najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie, a Andrej Braxatoris - Sládkovič uzavreli manželský sľub pred hŕstkou zvedavcov. Nechýbalo pritom nič, čo k takémuto obradu patrí. Svadobná kytica, obrúčky či novomanželský bozk.
Mária Braxatorisová
Dom Maríny, v ktorom Sládkovičova láska žila, stojí v centre Banskej Štiavnice. Upozorňuje na to aj pamätná tabuľa, ktorá je na ňom pripevnená. V roku 2004 ju tam inštalovalo občianske združenie Paradajz, ktoré už tretíkrát zorganizovalo cez víkend aj Festival lásky. Jeho hlavnou myšlienkou je práve sobáš básnika s Máriou Pischlovou, ktorý sa začal v sobotu krátko po dvanástej hodine. Ten trval len niekoľko minút a nemožné sa stalo skutočnosťou. Marína pobozkala svojho manžela Andreja Braxatorisa. Ktovie, čo by dnes na to povedali Juraz Gerzso a Antónia Sekovičová, reálni manželskí partneri hlavných protagonistov.
"Mladomanželia" nechali na Maríninom dome zámok lásky.
„Minulý rok som bola svedkom a teraz sa mi dostalo pocty stvárniť Marínu," povedala hneď po sobáši Barbora Kováčová v úlohe múzy. „Je to také oživenie, pripomenutie si lásky, ktorá medzi Sládkovičom a Marínou kedysi existovala," zhodnotila svoje dojmy. „Je to zvláštny pocit, absolvovať takýto sobáš," podotkol Pavol Zima alias Andrej Braxatoris.
Podobá sa na skutočnú múzu
„Keďže ide o nenaplnený vzťah, povedal som si, že aspoň po smrti ich dám dokopy," hovorí Anton Pižurný z občianskeho združenia Paradajz o tom, čo ho viedlo k zorganizovaniu Festivalu lásky. Jeho ústrednými postavami sú práve Marína a Andrej. Ako je známe, Sládkovič sa so svojou múzou zoznámil v roku 1839, keď prišiel do rodiny Pischlovcov ako domáci učiteľ. Ich láska však ostala nenaplnená. Mária sa na želanie svojej matky v máji roku 1845 vydala za bohatého pernikára a voskára Juraja Gerzsu. O dva roky nato sa oženil aj Braxatoris.
Spoločná fotografia "svadobčanov".
„Prvý ročník sme urobili pred štyrmi rokmi, druhý vlani a teraz pokračujeme tretím. S tým, že sa uskutoční každý rok," pokračoval Pižurný. „Dnešnú Marínu sme vybrali podľa opisu jej skutočného výzoru. Na Barborku to sedí," vysvetlil výber hlavnej postavy.
Fiktívny hrob chcú premiestniť
Po obrade nasledovali kroky mladomanželov pred rodný dom Maríny, kde pod pamätnou tabuľou upevnili zámku lásky. Svadobný sprievod pokračoval na banskoštiavnický evanjelický cintorín k Maríninmu hrobu. „Dali sme ho trochu opraviť a očistiť," podotkol Pižurný. „Jeho pravá strana bola rozpadnutá, trčali odtiaľ železá," povedal s tým, že o odstránenie týchto nedostatkov sa postarali reštaurátori. Práce vraj sponzoroval neznámy dobrodinec. „Poviem len toľko, že ním je Banskoštiavničan Jozef," povedal. Zároveň prezradil zámer premiestniť fiktívny hrob Maríny Sládkovičovej, ktorý je umiestnený v blízkosti hrobu Gerzsovcov. V roku 1969 ho tam dala vybudovať Matica slovenská. „Chceli by sme ho umiestniť do výklenku vedľa toho skutočného, aby zbytočne nemýlil ľudí. Ale ktovie, čo na to povie Matica," dodal.
Skutočný hrob Márie Gerzsovej (vľavo) a symbolický (vpravo).
Potom, ako Marína položila svadobnú kyticu na hrob Márie Pischlovej, „svadobčania" sa presunuli na hostinu do kaviarne. Tam nasledoval program v podobe vernisáže obrazov Evy Valachovej, poetického pásma či premietania filmu Jakuba Šutáka.
