KOPERNICA. Slávnostný akt zorganizoval miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici na čele s Milanom Rybárskym. „Na pamätnú tabuľu prispel sumou 150 eur obecný úrad a 122 eur rímskokatolícka cirkev," povedal.
Životopis tejto ľudovej liečiteľky študovala v banskobystrickom archíve lekárka Helga Niklesová. Záznamy o Terézii Münich, prezývanej Kopernická babička, preložila z nemčiny do slovenčiny. Z nich sa ľudia oboznámili s osudom ženy, ktorú malo v úcte celé široké okolie.
Terézia Münich. Jej podobizeň na pomníku je jedna z mála zachovaných.
Priekopníčka svojej doby
Mnohí by v súčasnosti Teréziu Münich označili za jednoduchú liečiteľku. „Nie je to však celkom tak. Na prelome storočia, v roku 1900, totiž ukončila s veľmi dobrým prospechom patentovou skúškou z pôrodníctva a gynekológie štúdium v Budapešti," vysvetlila Helga Niklesová. „Bola teda patentovanou pôrodnou asistentkou," podotkla. K túžbe vzdelávať sa v tejto oblasti sa dostala prostredníctvom lekárskych rodín v Rakúsku, Maďarsku, ale aj na Slovensku. Ako dievča z chudobnej rodiny u nich slúžila od svojich trinástich rokov. Keď od nich odchádzala, darovali jej odborné knihy, z ktorých čerpala celý život. Keďže milovala svoj rodný kraj, vrátila sa a v Kopernici pôsobila viac ako tridsať rokov.
„Bola to úžasná žena, ktorá prahla po vedomostiach. Spôsob, ktorým liečila, je možno pre dnešného, moderného človeka, nepochopiteľný," povedala. Terézia Münich mala v sebe výnimočný magnetizmus. Vždy chytila ruku pacienta, pozerala sa mu do očí a nechala ho rozprávať. „Aj dnes hovoríme, že anamnéza je osemdesiat percent diagnózy. Potom to už len technicky dotiahneme," pokračuje Helga Niklesová. „Babička bola na svoju dobu priekopníkom," tvrdí. „Veď v súčasnosti oční lekári prichádzajú na to, že veľa chorôb je možné vycítiť práve z očného pozadia."
Vyliečila Masarykovu dcéru
Hlboko veriaca Terézia Münich pochádzala z deviatich súrodencov, narodila sa ako siedma v poradí. „Šesť z nich zomrelo hneď po pôrode, alebo vo veľmi mladom veku. Ona žila najdlhšie," hovorí. „Som presvedčená, že keby ju nedali odstrániť, dokázala by ešte veľmi veľa," naráža na vražedný útok, ktorý Kopernická babička síce prežila, ale tri mesiace po ňom umrela ako 67-ročná. „Prepadli ju v jej dome, v ktorom žila so svojou vnučkou. Kameňom jej poranili hlavu a následkom tohto ťažkého ublíženia skonala," spomenula osudnú chvíľu. „Svojho vraha poznala, ale nikdy ho neprezradila. Údajne totiž pochádzal z jej príbuzenstva. Hovorí sa, že bol podplatený z lekárskych kruhov," prekvapuje. Kremnickí lekári ju totiž brali ako konkurenciu. Mnohí pacienti sa so svojimi problémami obracali na ňu, pričom od nich nežiadala peniaze. Každý jej dal len to, čo chcel. Počas svojho pôsobenia vraj vyliečila aj dcéru československého prezidenta Masaryka. K známym prípadom patrí študent, ktorého dostala z leukémie. Ten, keď vyštudoval medicínu, jej z vďačnosti poslal väčšiu sumu peňazí.
Receptúry kopernickej ľudovej liečiteľky, ktorá vždy túžila pomáhať ľuďom, sú podľa Helgy Niklesovej zaujímavé aj dnes. „Určite sa z nich dá ťažiť," myslí si.
Anjel strážny
Hrob Terézie Münich je na miestnom cintoríne. Hneď vedľa nej je pochovaná aj vnučka Vilma, ktorej sa počas vražedného útoku na babičku podarilo z domu ujsť a volať o pomoc. Keďže hroby sú po toľkých rokoch schátrané, chceli by ich so sponzorskou pomocou rodákov opraviť.
Pôrodná babica a jej vnučka sú pochované vedľa seba. Schátrané hroby možno opravia.
Jediná žijúca pamätníčka v Kopernici, ktorá Teréziu Münich poznala osobne, je Júlia Červenáková (91). V čase smrti ľudovej liečiteľky mala 17 rokov. „Po tom útoku som ju bola navštíviť. Na hlave mala hrču veľkú ako slepačie vajce. Druhým pomáhala, ale seba už vyliečiť nedokázala," hovorí.
„Bola to veľmi dobrá duša, taký náš anjel strážny. K pôrodom či chorým chodila aj v noci, s lampášom v ruke," pokračuje. „Mňa tiež liečila. Ako sedemročná som mala vodnatieľku. Dostala ma z nej čiernym ovsom, z ktorého mi dávali obklady," spomína. Poznala aj jej vnučku. „Chodila som s ňou do školy. Zomrela mladá, pri pôrode. Hovorí sa, že na následky, ktoré jej zostali po údere utŕženom počas útoku v babkinom dome." Júlia Červenáková, rodená Kutnerová, síce pozná meno liečiteľkinho vraha, no neprezradila ho. „Ona si to neželala," zdôvodnila. „Ten človek o tom neskôr rozprával. Spomenul aj sumu, za ktorú to urobil," vysvetlila, ako sa k tej informácii dostala.
Pamätnú tabuľu odhalili ľudovej liečiteľke 74 rokov po jej smrti. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ