Piatok, 20. september, 2019 | Meniny má Ľuboslav(a)

Oživená mŕtvola

Vo chvíli, keď médiá po celom svete zaplavili tragické informácie z maďarskej Ajky, celkom prirodzene sa hľadala aj paralela so Slovenskom. Našla sa v odkalisku pri hlinikárni v Žiari nad Hronom.

(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

Hrozí Slovensku ekologická katastrofa? Na stole generálneho riaditeľa spoločnosti ZSNP Jána Klimka neutíchal telefón. Donekonečna musel trpezlivo vysvetľovať, prečo je situácia v Žiari nad Hronom úplne odlišná ako neďaleko jazera Balaton, kde sa pretrhla hrádza s toxickým odpadom, ktorý zamoril rozsiahlu oblasť a zabíjal ľudí. Otázka je to logická, veď obrovské kalové pole v Žiari nad Hronom nemožno prehliadnuť.

Zaberá rozlohu 44 hektárov, týči sa do výšky štyridsiatich metrov a ak by ste ho chceli obísť celé, musíte prejsť po obvode viac ako tri kilometre. V priebehu päťdesiatich rokov naň uložili približne 10 miliónov ton odpadov. Prvé metre odkaliska začali robotníci navršovať už krátko po spustení výroby v roku 1954.

Dedinu vytlačili komíny

V 50. rokoch 20. storočia, keď spúšťali žiarsku hlinikáreň, v spoločnosti prevládalo industriálne nadšenie. Plnili sa plány päťročnice a dymiace komíny boli synonymom pokroku. Keď začali chrliť popolček neďaleko Žiaru nad Hronom, ľudí viac zaujímali pracovné príležitosti. Postupne však začalo byť narušené životné prostredie varovným signálom. Ako prvá na to doplatila zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti nového závodu.

Nešlo pritom o žiadnu malú dedinku. Obec vznikla už v 11. storočí, mala zaujímavú históriu a takmer 1400 obyvateľov. Pár rokov po spustení hlinikárne sa tam začali diať veci, ktoré ľudí vystrašili. Najprv hynuli včelstvá, indikátor životného prostredia. Pridal sa dobytok, ktorý spásal v okolí trávu.

Archívnu fotogalériu hlinikárne nájdete tu.

„Bývali aj také prípady, že ráno išla krava na pašu a popoludní ju už doviezli na voze. Nevládala stáť. Išla rovno na bitúnok," spomína si jeden z pôvodných obyvateľov.

Potom prišli na rad deti a po nich starí ľudia. Výrazne pribúdali choroby dýchacích ciest či kožné ochorenia. V roku 1969 vtedajšia československá vláda rozhodla o vyškrtnutí Horných Opatoviec z mapy Slovenska. Z veľkej obce ostal iba kostol, ktorý sa stal putovným miestom pre rodákov. A tiež cintorín a zvyšky školy, do ktorej už nijaký žiak neusadne.

Komunistické vlády si zo životného prostredia veľké problémy nerobili. Týkalo sa to nielen emisií, ale aj odkaliska, ktoré z roka na rok narastalo.

Zdroje na rekultiváciu odkaliska nenašli ani ponovembrové vlády. Závod mal vážne finančné problémy a v roku 2003 ho sprivatizovala finančná skupina Penta. Za jednu z priorít považovala odstránenie starej ekologickej záťaže.

odkalisko1.jpg

pole.jpg

Na leteckých snímkach spred niekoľkých rokov v porovnaní so súčasnými vidno, akou veľkou zmenou prešlo temeno odkaliska. Jeho vrchol už netvoria objemné jazerá s alkalickou vodou, ale tesniace fólie. Tie zabraňujú prenikaniu dažďovej vody do skládky. Mohutný vrch z kalov sa postupne zazelená a v okolí už nebude pôsobiť rušivo.

Beh na dlhé trate

Nasledovali odborné posudky a návrhy na riešenie rekultivácie. V krátkom čase bola navrhnutá nová technológia na spracovanie alkalickej vody, ktorá umožnila spustiť rekultiváciu odkaliska. Ide pritom o najväčšiu sumu, akú dala súkromná firma na odstránenie starých ekologických záťaží. „Doteraz sa preinvestovalo 36 miliónov eur, pričom celkovo počítame so sumou 55 miliónov eur," povedal riaditeľ. Pôvodne boli práce rozčlenené na roky 2006 - 2012, no zrejme sa ich podarí ukončiť v budúcom roku.

Cez sneh a horúčavy

Navrhnuté technológie sa realizovali na malých plochách a najprv tam nechali pôsobiť mráz, dážď a horúčavy.

S čistením alkalickej vody začali v roku 2001. Riaditeľ ukazuje letecké snímky spred niekoľkých rokov, na ktorých jasne vidno, že na temene skládky sa nachádzalo päť jazier. Najväčšie malo 5,5 hektára. Dnes tvoria jeho povrch čierne tesniace fólie, ktoré bránia presakovaniu dažďovej vody do telesa skládky.

„Voda, ktorá sa nachádzala v skládke, je na deväťdesiat percent vyčistená a odstránená," hovorí Klimko. Jej pôvodné množstvo odhadovali na viac ako milión kubických metrov, v súčasnosti sa počíta s objemom 60 - 80 tisíc. Alkalická voda sa nachádza už iba v dvoch akumulačných nádržiach. Postupne jej bude ubúdať.

odkalisko31.jpg

Vzácne kovy pre Moskvu

Na prevádzku odkaliska, ktoré je dnes rekultivované na 85 percent, dohliadajú zamestnanci 24 hodín denne. Nezmení sa to ani po dokončení projektu, keď bude pre kalové pole vypracovaný špeciálny prevádzkový režim.

Otvorená zatiaľ ostáva otázka, či by sa kaly z odkaliska nedali využiť ako druhotné suroviny. Obsahujú vysoký podiel železa a vzácnych kovov, o využitie materiálu sa už zaujímal napríklad moskovský inštitút. Podľa Pavla Ďuricu, odborného asistenta riaditeľa, ktorý má na starosti ekologické projekty, je však zatiaľ brzdou nízka ekonomická návratnosť takýchto projektov.

ANKETA

V okruhu niekoľkých kilometrov od odkaliska sa nachádza zopár väčších a menších obcí a tiež mesto Žiar nad Hronom. Opýtali sme sa predstaviteľov samospráv, či majú po tragédii v Maďarsku z kalového poľa pri hlinikárni obavy.

IVAN ČERNAJ, primátor Žiaru nad Hronom: „Myslím si, že na to nie je dôvod. Predstavitelia závodu nás pravidelne informujú, ako pokračuje rekultivácia skládky. Problém s alkalickou vodou je vyriešený a celý projekt pokračuje. Odkalisko by už nemalo byť environmentálnou záťažou."

DUŠAN ANTAL, starosta Hliníka nad Hronom: „Kým sa nestala tragédia v Ajke, každý bral kopec pri žiarskej hlinikárni iba ako súčasť koloritu a nespájal s ním žiadne obavy. Teraz sa viac zaujímajú, či nie je v ohrození pitná, alebo spodná voda. Obavy z priameho ohrozenia však nemáme."

KAMIL PINKA, starosta Lehôtky pod Brehmi: „Určité obavy musíme pripustiť. Tie sa ani tak netýkajú obáv z deštrukcie odkaliska, skôr máme zlý pocit z možných priesakov do spodných vôd. Odborníci z oblasti životného prostredia by tomu mali venovať zvýšenú pozornosť."

ONDREJ BAHNO, starosta Lovče: „Pamätám si ešte z rokov socializmu, že keď fúkal silný vietor, zo skládky sa dvíhal prach. Rekultivácia tomuto javu zabránila a vyriešil sa aj problém s odčerpaním vody zo skládky. Mala by to byť záruka, že nám nič podobné ako v Ajke nehrozí."

Aký je rozdiel medzi Ajkou a Žiarom nad Hronom?

„Podstata je v tom, že u nás sa na skládku ukladal iný druh kalu ako v Ajke. Z 10 miliónov ton tvorí približne 93 - 94 percent hnedý kal, ktorý nie je taký jemný ako červený kal v Ajke," hovorí riaditeľ spoločnosti ZSNO v Žiari nad Hronom Ján Klimko.

Hnedý kal vysychá oveľa rýchlejšie a neviaže vodu. Červený kal tvorí na skládke iba necelých sedem percent. V porovnaní s masou hnedého kalu je to takmer zanedbateľné množstvo. Kal na skládke nie je tekutý, takže by nemal ako odtiecť.

Problémom červených kalov naopak je, že keď navlhnú, veľmi ťažko schnú. Tento rok je mimoriadne daždivý, čo sa mohlo na tragédii v Ajke výrazne podpísať.

Podstatnou odlišnosťou je tiež fakt, že posledný kilogram odpadu uložili na žiarsku skládku v roku 1997 a v súčasnosti sa tam žiadny kal neukladá.

Hliník sa začal vyrábať modernou elektrolytickou metódou a na primárnu výrobu sa už nepoužíva bauxit. Nakupuje sa priamo oxid hlinitý, ktorý neprodukuje odpad.

  • Dažďová voda je v súčasnosti odvádzaná sústavou špeciálnych „vodotečí" do Hrona a kvalita vody sa kontinuálne monitoruje pre prípad, ak by prišlo k jej znečisteniu. V tej chvíli sa zmení systém regulácie obehu vody. Už nebude odtekať do rieky, ale spätne sa prečerpá do telesa skládky, respektíve, priamo do technológie na jej spracovanie.
  • Kým vrchol odkaliska je izolovaný fóliami, jeho svahy sú riešené odlišne. Izoláciu zabezpečuje systém bentonitových rohoží, geotextílií na odvádzanie dažďovej vody a špeciálnych geobuniek. Vyvinuli ich pôvodne pre operáciu Púštna búrka na uľahčenie pohybu tankov v tekutom piesku.
  • Až na tento dômyselný systém je navŕšená vrstva zeminy a štrku, do ktorej sa aplikuje hydroosev - emulzia s trávnymi semenami. Vďaka nej by sa mali zazelenať nielen predpolia odkaliska, ale aj jeho steny, pričom výraznú zložku budú na začiatku tvoriť náletové rastliny. Tak postupne splynie zelený vrch s okolitou prírodou, aj keď je jasné, že ide o umelo navŕšený kopec.
  • Akumulačné nádrže slúžia na odvádzanie vody, ktorá sa zbiera z polí odkaliska, ktoré ešte nie sú zrekultivované. Voda zo zrekultivovaných plôch ide potrubím v skládke do takzvaných upokojovacích nádrží, kde sa monitoruje jej kvalita. Ak je znečistená, systémom čerpadiel sa vráti do telesa skládky, odkiaľ následne vytečie do akumulačných nádrží a pokračuje do systému čistiacej stanice. Keď sa v upokojovacích nádržiach objavili žaby, bol to výborný indikátor čistoty vody.
  • Pokusy so zazelenaním skládky sú európskym unikátom. V takomto rozsahu a v pôde s podobným chemickým zložením sa nikdy takýto pokus nerobil. Odborníci tu mali akési pokusné políčka. Najlepšie sa ujali rastliny s plytkým koreňovým systémom, zo stromov brezy či smreky. Odlišne rastliny reagovali na chladnejšej, severnej strane odkaliska, ako na južnej. Keď sa tam oprie slnko, teplomer stúpa k štyridsiatke.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Aj verejnosť si vyberá svojho Učiteľ Slovenska
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  4. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  5. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  6. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  7. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  8. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  10. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 12 519
  2. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu 8 678
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 8 518
  4. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 8 219
  5. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 086
  6. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 6 926
  7. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 6 448
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 347
  9. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 5 992
  10. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 665

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Originálny receptár približuje staré recepty spod Sitna

Milovníkov varenia a pečenia poteší nová kniha.

Ilustračné foto

S nehnuteľnosťami je problém, bytov je málo a sú drahšie

Situácia na realitnom trhu sa pre domácich zhoršuje.

Ceny nehnuteľností výrazne vzrástli.

Mladý raper poňal zásnuby netradičným spôsobom

Dvojici hudobníkov bude emotívnu udalosť pripomínať aj romantické video.

Šťastní mladomanželia.

Strechu románskej rotundy, o ktorej v obci dlho nevedeli, čaká oprava

O románskej rotunde dlho nevedeli. Dnes je pýchou obce.

Rotunda v obci Baďan patrí k vzácnym pamiatkam.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mesto Trnava sa naďalej súdi s Billou o vypratanie pozemku

Primátor Trnavy Peter Bročka chce na pozemku výstavbu, o najstaršiu predajňu reťazca nemá záujem.

Čo si o sebe myslia Oravci a čo o nich hovoria iné kraje

Kým Oravci sa vidia ako priateľskí, zbožní, s úctou k tradíciám, ostatní ich vidia ako chudobných, statných chlapov, ktorí si radi vypijú.

Policajti nakupovali v službe. Bude to drahý nákup

Polícia dostala fotografie policajtov, ktoré ich zachytávajú v čase služby, ako v jednom z nákupných centier ukladajú do služobného vozidla priesady rastlín.

Vybrali SME

Už ste čítali?