Piatok, 22. február, 2019 | Meniny má Etela

Štiavnické čítanie z náhrobných kameňov

Už iba starí Štiavničania si pamätajú posledné pohreby z tých miest. Náhodní turisti by ich sotva nazvali cintorínmi.

(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Už iba starí Štiavničania si pamätajú posledné pohreby z tých miest. Náhodní turisti by ich sotva nazvali cintorínmi. Len kde-tu náhrobný kameň, ktorý z posledných síl stráži pamiatku na svojho mŕtveho.

V Banskej Štiavnici je toľko cintorínov, koľko býva len vo veľkých mestách. Presne štrnásť. Na viacerých sa už nepochováva a chátrajú, niektorým pomaly hrozí tichý zánik, hoci sú zaujímavým dokladom historického vývoja regiónu. Čo s nimi?

V podobnom ohrození bol donedávna aj areál cintorínov Zvonový vŕšok v Banskej Štiavnici. Napokon nielenže prežil, ale čoskoro sa premení na relaxačno-oddychový park s pôsobivými krajinnými scenériami.

Katzenhübel ponorený v zeleni

Keď sa pozriete na toto impozantné stredoveké mesto smerom od legendárneho vrchu Paradajz, je prakticky celé ponorené do vrchov. Dominuje tu neopakovateľný triangel. Tvorí ho návršie, na ktorom postavili Nový zámok, ďalej sa vám oči akosi podvedome oprú o Zvonový vŕšok a kalváriu.

Práve „Katzenhübel", ako starí Štiavničania vrch s dvoma zvonicami a troma cintorínmi nazývali, sa v posledných desaťročiach doslova stratil v divokom poraste a odpade. Cintorínsky areál roky nefungoval a zvyklo sem zablúdiť iba niekoľko pozostalých. Aj tí sa radšej ponáhľali preč, lebo vo zvoniciach našli domovské miesto nie celkom bezpečne vyzerajúci tuláci.

„Keď sme sem v roku 2008 prišli, bolo to tu nezvyčajne spustnuté a zanedbané. Paradoxne sa človek nebál mŕtvych, ale živých," hovorí Laura Gressnerová z Ústavu inžinierskych štúdií Slovenskej technickej univerzity, ktorý tu spolu s ďalšími inštitúciami spustil projekt na záchranu cintorínskeho areálu.

Mesto cintorínov

Banská Štiavnica bola v období svojej najväčšej prosperity vďaka ťažbe nerastného bohatstva tretím najväčším mestom v Uhorsku.

Žili tu Slováci, Česi, Maďari, Poliaci, Nemci a vidno to aj na hrobových nápisoch. Boli tu tiež pochovaní ruskí vojaci z bojov druhej svetovej vojny či viaceré významné osobnosti mesta.

Zvonový vŕšok tvoria tri cintoríny - katolícky Predný, katolícky Zadný a evanjelický, nazývaný Brána pokoja. Rovnaký, už mierne ošúchaný názov svieti aj na vstupnej bráne cintorína.

Vznikli v 19. storočí, keď v roku 1831 vypukla v meste cholera. Staršie cintoríny hlásili akútny nedostatok miest a bolo nutné začať pochovávať aj mimo historického jadra mesta.

Z katastrálnych máp z obdobia Rakúsko-Uhorska sú jasné presné rozmery pozemkov či majetkové a daňové vzťahy. „Sú tam zakreslené úplné detaily, napríklad studne, kaplnky či druh porastu. Dá sa z nich usudzovať, že ako pozemky na cintoríny mestá vyčleňovali takzvané öde - pustatiny. Bola to pôda nevhodná na poľnohospodársku činnosť, rástla tam najmä tráva a náletové dreviny," hovorí Norma Urbanová, ktorá má na starosti historicko-vývojovú časť projektu.

2.jpg

4.jpg

Ako pochovávali

Vrátiť cintorínom dušu
  • Do rozsiahleho projektu na záchranu Zvonového vŕška sa pred tromi rokmi postupne zapojili geodeti, dendrológovia, krajinári, filozofi, archivári, architekti, dizajnéri a teoretici umenia. Cintorín preskúmali doslova hrob po hrobe. Zamerali 860 hrobových miest, preskúmali náhrobky po výtvarnej stránke, venovali sa tektonike územia, skúmali epitafy, nápisy na hroboch i to, kto v nich leží. Vytvorili bázu informačných kariet, kde presne vyhodnocovali 31 bodov. Výsledky výskumu vyústia do vydania praktickej príručky - metodiky spoznávania, vyhodnocovania a ochrany kultúrno-historických a prírodných hodnôt našich cintorínov.

Najstarší obyvatelia mesta si ešte dokážu spomenúť na časy, keď sa vysoko na Zvonovom vŕšku pochovávalo: „Pešo sa muselo vyjsť hore, to bolo pre starého človeka ako na Golgotu. Mŕtveho niesli na márach, išli od kostolíka k šuster fabrike a potom hore cestou. Viezli ho na koňoch, na vozoch alebo niesli na pleciach," zaspomínal si jeden z pamätníkov.

Mnohým je povedomý aj názov Cintorín samovrahov, ako jednému z nich zvykli Štiavničania hovoriť. No výskum ukázal, že bol mylný.

„Na Slovensku bolo v minulosti zvykom pochovávať samovrahov a nepokrstené deti do nevysvätenej pôdy. Buď k plotom cintorína, alebo dokonca mimo neho. Inak to nebolo ani v tomto prípade," povedala gestorka projektu Jarmila Lalková.

Cintoríny na Zvonovom vŕšku okrem iného zrejme nadväzovali na špitál sv. Hieronyma, ktorý sa nachádzal v jeho blízkosti. Slúžil zároveň ako starobinec, a keď jeho obyvateľom vypršal čas, ich posledná cesta smerovala na Zvonový vŕšok.

Hroby mali ustúpiť estakáde

V 70. rokoch 20. storočia sa na Zvonovom vŕšku pochovávať prestalo. Cintorínom hrozil zánik v dôsledku megalomanského plánu, ktorý našťastie nestihol historické mesto dokonale zdevastovať.

V tejto časti mesta sa mala stavať estakáda smerom od bývalej tabakovej továrne. Mohutné betónové pätky mali tvoriť oporné piliere, zasadené priamo na mieste cintorína. S týmto riešením počítal územný plán ešte v roku 1989. Mnohí miestni sú veľmi radi, že to zostalo iba na papieri.

Riešitelia projektu sú presvedčení, že obnova historických cintorínov stojí za námahu. „Keď porovnávame historickú a dnešnú architektúru cintorínov, ide o jasný úpadok kultúry," hovorí Jarmila Lalková. Ako príklad uvádza mnohé staré márnice a kaplnky, ktoré slúžia iba na to, aby do nich hrobári odkladali rýle a motyky. V ich blízkosti vyrástli moderné domy smútku, ktoré neraz do okolia vôbec nezapadajú a ich architektonická hodnota je minimálne sporná.

Zvoňte zvonky

Na Zvonovom vŕšku plánujú po ukončení výskumu rekultivovať sieť chodníkov, skultivovať zeleň i osvetlenie. Priestor troch cintorínov by mal zjednocovať spoločný ústredný kríž.

Obnova zvoníc bude drahá, pretože ich poškodili vandali. Na jednej z nich spálili krov, ktorý bude treba rekonštruovať. Z troch zvonov v zvonici na evanjelickom cintoríne jeden ukradli, druhý poškodili, a tak do dnešného dňa ostal funkčný iba jediný. No ide o Zvonový vŕšok, a tak v duchu jeho názvu počítajú aj s opätovným „bim-bam", ktoré sa bude niesť nad celou Banskou Štiavnicou.

3.jpg

Len tu sa môžem dotknúť minulosti

Silvia Fishbaum je už v lietadle z New Yorku nedočkavá. „Bože, milujem tú cestu," usmieva sa v aute, ktoré mieri z Košíc do Porúbky pri Sobranciach. Už aby stála pri hrobe svojho dedka a položila naň kamienok, ktorý doniesla z Izraela.

S Jankom Kudláčom, miestnym farmárom, pestovateľom liečivých bylín, učiteľom, opravárom čohokoľvek, ale aj skvelým básnikom, sa zvíta ako s vlastným bratom.

„Naši otcovia boli výborní susedia, kamaráti. Viac ako kamaráti," spomína domáci pán. Janko sa stará o starý židovský cintorín. „Málokto o ňom vedel. Bol odsúdený na zabudnutie. Sám nechápem, kde sa v ľuďoch berie povrchnosť, nezáujem, nenávisť," krúti hlavou Kudláč. Chodí tam pokosiť, opraviť drevený plôtik, vysypať chodník, postaviť náhrobný kameň, ktorý ktosi zvalil.

Silvia žila s rodičmi a dvomi sestrami v Porúbke do šiestich rokov. „Pamätám si, ako som sa hrala pri studni, lopatkou som vyhĺbila jamu. Chcela som sa prekopať do Ameriky. Deti sa mi smiali, ukazovali na mňa prstom a volali - smradľavá židovka!"

Keď otcovi zoštátnili vinicu, Moškovičovci sa presťahovali do Košíc. V roku 1974 sa rozhodla odísť cez Švajčiarsko do USA. „Mala som dvadsať. Už som sa nechcela hanbiť, že som židovka."

Vo vlaku na hranici v Chebe jej zobrali pas. Niekto ju udal.

Silvia Fishbaum. FOTO SME: MIKULÁŠ JESENSKÝ

V tom istom roku ju otec po dlhom čase prvýkrát zobral k dedkovmu hrobu. „Boli sme celí doškriabaní, skrvavení. Vtedy som sa zaprisahala, že raz, keď budem žiť v Amerike, prídem a dám cintorín do poriadku. A keď sa mi narodí syn, bude sa volať Chaim. Ako môj dedko."

O päť rokov neskôr si kúpila v Tatratoure dvojtýždňový zájazd do talianskeho Rimini. Na posteli v hoteli nechala papierik: Nehľadajte ma, nečakajte ma, už sa nevrátim.

Vrátila sa v roku 1987. S manželom Arim a dvomi malými synmi. „Aj Ari hovoril, že ten cintorín treba poľudštiť." Až po zbúraní starého režimu a smrti manžela sa definitívne rozhodla. V septembri 2002 sem nabehla so skupinou chlapov. Mačetami, lopatami a buldozérom postupne odkrývali hrob za hrobom. Dohromady päťdesiatsedem. „Obecný úrad na to nemal. A ja nikomu nič nevyčítam. Na toto miesto sa budem vracať do konca života. Viem, odkiaľ prichádzam. Jedine tu sa môžem dotknúť svojej minulosti. Väčšina príbuzných sa z koncentračných táborov nevrátila," dodáva Silvia.

Mikuláš Jesenský

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  6. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  7. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  8. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 23 768
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 15 906
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 802
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 953
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 827
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 5 542
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 075
  8. Štefánka by Pulitzer 4 865
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 653
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 872

Hlavné správy z MY Žiar

Vraždu Jána a Martiny si v Banskej Štiavnici pripomenuli sviečkovým pochodom

Pred fotografiou dvoch zavraždených mladých ľudí čítali z listu ich blízkych.

 Pietne miesto Martiny a Jána pred banskoštiavnickou kaviarňou Art Cafe.

Rok od vraždy: Organizátorka protestov v Žiari neverila, že iniciatíva vydrží tak dlho

O Slovensku som sa za uplynulý rok dozvedela veľa zlého aj dobrého, hovorí Michaela Čillíková.

Vo štvrtok (21.2.) podvečer na Námestí Matice slovenskej v Žiari nad Hronom.

Proti sťahovaniu sídla vodohospodárov podpisujú v Banskej Štiavnici petíciu

Rekonštrukcia budovy v Banskej Bystrici, kam sa má riaditeľstvo sťahovať, má stáť milióny eur.

Slovenský vodohospodársky podnik spájajú s Banskou Štiavnicou najmä tajchy.

Rok od vraždy mladej dvojice si pripomenú aj v Žiari

Žiarčanom nie sú udalosť spred roka a následné kauzy ľahostajné, hovorí organizátorka zhromaždení.

Na žiarskom námestí pred rokom v marci.
Vodiča auta Peugeot museli vyslobodiť hasiči.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na námestie v Trnave prišli stovky ľudí, vypískali Fica aj Danka + FOTO

Na výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na trnavskom Trojičnom námestí zišlo asi päťsto ľudí.

Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili

Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, hovorí šéfredaktor Aktualít.

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Vybrali SME

Už ste čítali?