Kód 9, najnovšia kniha z pera Jozefa Banáša, sa v náklade päťtisíc kusov predala za rekordných desať dní. Mnohí ju označujú za kontroverznú pre jeho neortodoxný pohľad na Cirkev a náboženstvá. On sám však tvrdí, že "táto kniha je oslavou Ježiša Krista." Pred pár dňami o nej hovoril v novobanskej mestskej knižnici.
NOVÁ BAŇA. Prvé stretnutie absolvoval Banáš so študentmi gymnázia, pričom si pochvaľoval živú diskusiu. Taká sa vraj často nerozprúdi ani pri besedách s vysokoškolákmi. Neskôr ho v Novej Bani čakala verejnosť, s ktorou okrem svojho aktuálneho diela debatoval aj o tých predchádzajúcich. Ako sa ukázalo, mnohí Novobančania majú prečítané jeho bestsellery Idioti v politike, Zóna nadšenia, aj Zastavte Dubčeka. My sme sa však s autorom porozprávali o knihe Kód 9, ktorú uviedli na trh koncom septembra.
Za pomerne krátku dobu sa táto kniha rýchlo vypredala. S tým, ako sa medzi ľuďmi „ujala", ste asi spokojný.
- Chytá sa mimoriadne dobre. Prvých päťtisíc kusov sa rozobralo za pár dní a včera dotlačili ďalších sedemtisíc, čo považujem za úspech.
Z vašich doterajších diel je teda Kód 9 zatiaľ najúspešnejší?
- Našťastie, môžem si zaklopať, všetkým mojim knihám sa darí. Výborne sa predávali aj Dubček a Zóna nadšenia. Na tú som zvlášť hrdý, pretože pár dní predtým, ako vyšiel Kód 9, ju s veľkou slávou uviedli v Berlíne v nemeckom preklade. V tomto smere to veľmi dobre vyzerá aj s najnovšou knihou.
Ako dlho vám trvalo, kým ste ju celú dali „dokopy"?
- Myšlienku som v hlave nosil už dlhšie. Samotné zbieranie materiálu mi trvalo dva roky. Knihu som písal necelý rok.
Kde ste čerpali inšpiráciu?
- Veľa som v živote cestoval a vždy ma zaujímalo, ako sa v spoločnostiach správajú jednotlivé náboženstvá k žene. Potom ma napadlo, že by som to mohol zmapovať aj historicky, od čias Ježiša Krista. Vymyslel som si teda príbeh putovania hlavného hrdinu, ktorý ide zo starého čínskeho Sianu po južnej vetve Hodvábnej cesty. Nie je však celkom autentická, trošku som si ju prispôsobil. Súčasný hrdina na svojej ceste mapuje jednotlivé náboženstvá od konfucionizmu cez islam, budhizmus až po kresťanstvo. A to najmä z pohľadu ako sa správajú k žene. Oproti nemu, vo svojej historickej dobe, putuje z Jeruzalema na východ Ježiš Kristus.
Takže sa tam odohrávajú dva príbehy?
- Áno, jeden súčasný a druhý Ježišov. Samozrejme, tým, že tú trasu som si sám prešiel, je ten prvý oveľa silnejší. Vlastne tam konfrontujem, ako sa od Ježišových čias zmenil vzťah jednotlivých náboženstiev k ženám.
A na čo ste prišli?
- Musím povedať, že sa to veľmi nezlepšilo. Tým, že žijeme v kresťanskej, prevažne katolíckej krajine, prirodzene sa zaoberám najmä vzťahom katolíckeho vierovyznania k ženám. Sú tam ale aj otázky v súvislosti s krstom či celibátom.
Dielo Kód 9 je práve pre tieto citlivé témy často označované za kontroverzné. Aké podobné myšlienky ste tam ešte spomenuli?
- Napríklad, že Boh nerozoznáva kresťanov, katolíkov, evanjelikov, moslimov či budhistov. Rozoznáva jedine kto je dobrý a zlý človek. Ďalšou myšlienkou je, že verím v učenie Ježiša Krista, ale neuznávam učenie o ňom.
Vy sám sa považujete za kresťana?
- Pokrstili ma bez nejakej zvláštnej zásluhy. Fandím každému náboženstvu, ktoré nielen hlása lásku k blížnemu, ale ju aj praktizuje. Kresťan nie je ten, kto chodí do kostola, od rána do večera sa modlí a do zvončeka hádže peniaze, ale ten, kto sa snaží ísť Ježišovou cestou. Lebo on bol jedným z najdokonalejších ľudí na tejto zemi.
Ste teda veriaci človek?
- Samozrejme, ale dospel som k tomu vlastným, slobodným rozhodnutím. Nie preto, že ma kedysi pokrstili.
Keby vás nepokrstili v detstve, rozhodli by ste sa pre tento akt v dospelosti?
- Samozrejme.
Takže formálne ste katolík?
- Áno, ale bez vlastnej zásluhy.
Všetkými krajinami, kde sa dej odohráva, ste osobne prešli. Kedy ste túto cestu absolvovali?
- Vlani na jeseň. Bola to mesačná expedícia.
Údajne ste sa na nej stretli aj s láskou z detstva.
- To je také zvláštne mystérium. Ako jedenásťročný chlapec som sa zamiloval do spolužiačky. Volala sa Marika a ja som nechcel, aby to odhalili. Tak som si ju zakódoval na Kumari.
Ako ste na to meno prišli?
- Ide o slovnú hračku. Hovoril som si, že milujem Marikumarikumariku a vzniklo z toho Kumari.
Čo sa s tou láskou stalo?
- Keď mala necelých dvanásť, zomrela. O päťdesiat rokov nato som v Nepále zistil, že tam majú detskú bohyňu Kumari. Svoju pozemskú dráhu ako bohyňa končí práve vo veku dvanásť rokov. Je to zvláštne.
Kód 9 niektorým pripomína štýl Dana Browna. Čo si o tom myslíte?
- Lichotí mi to.
S akými ohlasmi sa v súvislosti s touto knihou stretávate?
- Drvivá väčšina mi tlieska, ale skôr tak pod stolom. Sú aj odmietavé reakcie. Dokonca som dostal jeden výhražný mail. Samozrejme, anonymný.