KREMNICA. Kremnica si podľa ministra kultúry zaslúži zápis v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Daniel Krajcer to povedal na nedeľňajšom stretnutí s obyvateľmi mesta.
Prvý krok musí urobiť mesto
„Na Slovensku máme z hľadiska pamiatok a histórie štyri mestské esá, a to Levoču, Bardejov, Banskú Štiavnicu a Kremnicu, ktorá z tohto kvarteta ako jediná v zozname svetového kultúrneho dedičstva chýba, aj keď podľa môjho názoru potenciál na to má," vyhlásil Krajcer a dodal, že ministerstvo môže samospráve k zmene súčasného stavu dopomôcť. „Konkrétne pri vypracovávaní žiadosti a projektu, to znamená odbornosťou."
Prvý krok však podľa jeho slov musí urobiť samotné mesto. „Neviem si predstaviť, že by kremnická samospráva nasledujúce štyri roky s takouto iniciatívou neprišla."
Projekt Kremnica v súčasnosti nemá
V Kremnici sa o zápise do listiny UNESCO hovorí už roky, či už v súvislosti s mestom samotným alebo naposledy pred dvoma rokmi v spojení s ďalšími piatimi banskými sídlami, Banskou Bystricou, Novou Baňou, Ľubietovou, Pukancom a Špaňou Dolinou v návrhu, s ktorým prišiel Banskobystrický samosprávny kraj. Ani jeden zo zámerov však nepriniesol želaný výsledok.
„Počas môjho pôsobenia som sa tiež pokúšala na túto tému komunikovať s ministerstvom kultúry, kde mi vyslovene povedali, že Kremnica už nemá šancu, pretože trend pri zápisoch je taký, aby sa každý typ pamiatky objavil v zozname práve raz. A keďže ako mesto s banskými technickými pamiatkami je už na Slovensku zapísaná Štiavnica, Kremnica nemôže uspieť," reprodukuje odpoveď úradníkov kremnická primátorka Zuzana Balážová (nezávislá).
Potvrdila, že samospráva v súčasnosti nemá spracovaný projekt, s ktorým by sa o zápis do zoznamu pamiatok svetového mena mohla uchádzať.
„V budúcnosti by však mohol byť postavený na kremnickej mincovni, ktorá funguje nepretržite 682 rokov, čo je svetový unikát," myslí si.
Obnovu pamiatok by mali uľahčiť legislatívne zmeny
K obnove niektorých pamiatok v regióne by mali prispieť aj legislatívne zmeny, ktoré ministerstvo plánuje. To chce podľa Krajcera zjednodušiť možnosti obnovy historických objektov, pri ktorých nie sú vysporiadané majetkové práva. „Slovenský pozemkový fond či Lesy SR sú vlastníkmi viacerých pozemkov, napríklad pod hradmi, a tu je veľký problém. Štátne inštitúcie sa o tieto pamiatky nestarajú, veľa aktívnych ľudí v rámci tretieho sektora však do ich záchrany investuje peniaze, čas aj energiu."
Prípad Šášovského hradu
Krajcer chce presadiť, aby tieto pozemky prešli na obce. „Tie majú prirodzene väčší záujem, aby sa v týchto lokalitách začalo postupne s archeologickým výskumom či minimálne s konzervovaním," domnieva sa.
Problémy s vlastníctvom brzdia dlhé roky aj záchranné práce na hrade Šášov v Žiari nad Hronom. „Podobná zmena by pomohla, lebo Slovenský pozemkový fond, ktorý pozemok pod zrúcaninou spravuje, nám ho nemôže dať do prenájmu a my bez toho nemôžeme hrad opravovať. Ten preto ďalej chátra," vysvetlil predseda Združenia na záchranu hradu Šášov Rastislav Uhrovič.
