Ako podľa vás zvládlo mužstvo Sitno Banská Štiavnica jesennú časť futbalovej súťaže IV. liga Juh?
- Napriek tomu, že mám určité výhrady voči slabému trénovaniu hráčov, celkom dobre. S priebežným umiestnením v tabuľke musím byť spokojný.
Hovoríte o slabom tréningu. V čom je problém?
- Mnohí chlapci, o ktorých sme si mysleli, že budú hrávať, sa stali vysokoškolákmi a domov sa vracajú len v piatok. Ďalší chalani majú zamestnania, v ktorých sú do šiestej večer. Zorganizovať im tréningový proces sa dá možno len v lete, keď má väčšina hráčov prázdniny. Alebo tak, že sa stretneme o ôsmej večer. To by sme však na veľkom ihrisku museli spraviť umelé osvetlenie.
Zvyknete hovoriť, že lepšie viete zahrať proti silnejšiemu súperovi. Čím to je?
- Zrejme v lepšej motivácii hráčov či inom hernom systéme kvalitnejších mužstiev. Tie proti nám musia tvoriť a my zase kaziť. To aj využívame.
Neoplatilo by sa niekedy tvoriť hru aj z vašej strany?
- Nemáme na to typologických hráčov. Skôr máme takých, ktorí bránia a viac bojujú. Vlastne sa spoliehame na to, že náš najlepší strelec, Kminiak, nám zabezpečí nejaké tie góly.
Nastali vo vašom kádri v porovnaní s minulou sezónou zmeny?
- Museli sme nahradiť brankára Juricu, ktorý nechytával už ani na jar. Viktor Budinský pendloval medzi dorastencami a mužmi. Momentálne je na hosťovaní v staršom doraste Dukla Banská Bystrica.
Ako ste to teda vyriešili?
- Kúpili sme žiarskeho brankára Pažouta, ktorý u nás chytil novú motiváciu.
Zatiaľ ste na ôsmom mieste. Máte ambíciu ísť vyššie?
- Potrebovali by sme kúpiť hráčov, ktorí sú, čo sa kvality týka, niekde inde. Všetko sa však odvíja od peňazí. Najväčším sponzorom je mesto, druhým ja a tretím ľudia, ktorí robia okolo futbalu. Napríklad pán Beňo, Javorský, Švidroň a mnohí ďalší.
S akými plánmi chcete ísť do jarnej časti?
- Pokojne sa môže stať, že mužstvo Banskej Štiavnice sa na jar odhlási a do súťaže jednoducho nepôjde. Všetko záleží od financií a povolebného vedenia mesta.
Takže Banskoštiavničanom hrozí niečo podobné ako Žiaru?
- Aj to je možné.
Vaše béčko, ktoré hrá II. triedu Juh, je známe zložením veteránov. Aký máte v tomto mužstve vekový priemer?
- Štyridsať rokov. Béčko sme pôvodne robili preto, aby chlapci, ktorí vyšli z dorastu a nemali dosť príležitostí uplatniť sa v áčku, hrali aspoň v sobotu. Momentálne je to možno aj taká príprava na funkcionárske zázemie. Začíname mať totiž problém s tým, že starí to už veľmi robiť nechcú a noví sa do toho nehrnú.
Ako sú na tom mládežnícke mužstvá?
- V jesennej časti stoja veľmi zle. Žiaci z II. ligy vypadli a v III. sú niekde na konci tabuľky. Problémom je, že mnohí chlapci, ktorí začnú, aj rýchlo končia. Do dorastu nám napríklad z jedenástich žiakov prejdú len traja. Jednoducho nemajú chuť pokračovať, čo ovplyvňujú rôzne iné možnosti, ktoré dnes deti majú. U žiakov je však perspektíva. Máme nového trénera a v základnej škole na Drieňovej sa v spolupráci s jej riaditeľkou vytvára trieda so športovým zameraním.
Takže budúcnosť Banskoštiavnického futbalu vidíte pozitívne?
- Ak ho chceme zachrániť, musíme zvážať deti zo všetkých okolitých dedín. Samozrejme, je to zase o peniazoch. Ale aby sa futbal v regióne zachoval, vidím víziu v spojení tímov, čoho výsledkom bude jedno regionálne mužstvo.