Život bez Šimona si nevie predstaviť

Známa televízna moderátorka, Martina Mečiarová, ktorá býva so svojím manželom pri Sklených Tepliciach, sa v auguste stala matkou. Novú životnú úlohu si naplno užíva a tohtoročné Vianoce pre ňu budú mať inú príchuť.

ŽIAR NAD HRONOM. Pôvodne sa na televízne obrazovky plánovala Martina Mečiarová vrátiť už v januári. Svoje rozhodnutie však zmenila a diváci si na ňu ešte musia počkať. Jej prioritou je totiž malý Šimon.

V auguste sa vám narodil syn. Ako vám jeho príchod na tento svet zmenil život?
- Od základu. Ale to poznajú všetky mamičky. Musím priznať, že začiatky neboli ľahké, no život bez Šimona si už neviem predstaviť.

Dá sa povedať, že materstvo vás obohatilo?
- Upokojilo ma, naučilo ma byť absolútne nesebeckou a čo je najdôležitejšie, veľmi ma znežnilo. Som narodená v znamení Raka a myslím si, že aj predtým som bola dosť empatická či citlivá, no teraz som ešte dvakrát taká.

Práca v televízii vám nechýba?
- Viete, že ani nie? Chýbajú mi kolegovia, možno práca, ale asi nie v takom slova zmysle ako by ste chceli počuť. Nemám pocit, že by som sa z toho išla zblázniť. Je pravda, že keď som odchádzala, mala som predstavu, že v januári, čo je už o pár dní, sa vrátim. Ale to bolo vo chvíli, keď som ešte netušila, čo ma naozaj čaká.

Šimonko svojim rodičom zmenil život. FOTO: MARTINA MEČIAROVÁ

Svoje rozhodnutie ste teda zmenili?
- Teraz už viem, že v januári sa vrátiť nechcem, pretože mi trhá srdce, keď mám Šimona nechať len na dve hodiny s niekým iným.

Takže sa o neho staráte bez pomoci nejakej opatrovateľky?
- Opatrovateľku ako takú nemám, ale máme tetu Olu. Keď treba, ide malého pokočíkovať. Stáva sa to napríklad vtedy, keď čakáme veľkú návštevu a potrebujem vygruntovať celý dom. Aj teraz, pred Vianocami, keď chcem mať napečené a navarené, plánujem ju poprosiť, aby nám ho po dvore trochu pokočíkovala. Ale to sa naozaj stáva len minimálne, vo výnimočných situáciách. Keď treba, pomáha celá rodina.

Vrátim sa ešte k vášmu návratu na televízne obrazovky. V januári to teda nebude, ale viete povedať, do kedy by ste chceli zostať doma?
- Minimálne do vtedy, kým bude môj syn plne kojený. Skôr je to nemysliteľné, pretože nepracujem v meste, v ktorom bývam. Uvidíme, ako to budeme vnímať, keď začneme robiť kašičky.

Nemali ste pred odchodom na materskú obavy, že návrat by mohol byť v súvislosti s konkurenciou komplikovaný?
- Toto som riešila možno pred piatimi či siedmimi rokmi, ale dnes určite nie. Myslím si, že keď nebude televízia, príde nejaká iná výzva. Na druhej strane by som rada zostala v televízii, lebo je to veľmi pohodová práca. Pre matku a ženu je to najlepšie, čo ju môže stretnúť, pretože do práce chodím len každý druhý týždeň na štyri hodiny.

Váš manžel raz v rozhovore s nami povedal, že najkrajšie Vianoce si predstavuje v kruhu rodiny, pri spoločnom stole s vašimi rodičmi a deťmi. Už sa tá predstava napĺňa?
- Sme blízko. Náš dom rekonštruujeme a zväčšujeme aj preto, aby sa tu najmä počas sviatkov mohla stretávať celá rodina. Ak všetko dopadne podľa našich plánov, už budúce Vianoce sa stretneme v novej obývačke s veľkým stolom a dvanástimi stoličkami. Takto sa sem pomestíme jedna, aj druhá strana.

Ale už tohtoročné Vianoce budú mať pre vás zrejme vďaka synovi inú príchuť.
- Pre nás áno, no on si to ešte neuvedomuje. Šimonko registruje len to, že v dome sú navyše nejaké svetielka. Každým rokom to však určite bude ešte krajšie.

Máte už pre neho kúpený darček?
- Áno, jednu veľkú hračku, ktorú si pre neho vysnívala maminka. Rodina sa smeje, že mám z toho väčšiu radosť ako on, keďže jemu je to naozaj ešte jedno. Okrem toho mu tatino kúpil sánky a máme pre neho aj prilbu pre batoľatá. Keď sa začne plaziť a učiť chodiť, aby mal čo najmenej zranení.