Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

Zuzana Bodnárová: Banská Štiavnica má svoje čaro, no stále je to vidiek

Aj na okraji pokojného historického mesta sa dá tvoriť. Tvrdí Zuzana Bodnárová, jedna z iniciátorov projektu Banská Stanica.

ARCHÍV BANSKÁ STANICA/TOMÁŠ MANINAARCHÍV BANSKÁ STANICA/TOMÁŠ MANINA

Konečná stanica, kde ste cestujúcich mohli stretnúť čoraz zriedkavejšie, sa za dva roky stala priestorom pre umenie a kultúru.

BANSKÁ ŠTIAVNICA. Aktivity zoskupenia umelcov, teoretikov umenia a kultúrnych manažérov Štokovec našli pred dvoma rokmi azyl v priestoroch málo vyťaženej, no stále fungujúcej železničnej stanice v Banskej Štiavnici.

Odvtedy sa stal jej chátrajúci areál galériou, ale aj miestom pre stretávanie tvorivých ľudí z rôznych krajín. „Štokovčania" v nej za ten čas zorganizovali množstvo workshopov, seminárov a kreatívnych dielní.

Začínali v malom

Inšpiráciu pre BANSKÚ ST A NICU našli v podobnom projekte Žilina - Záriečie, kde sa združenie Truc sphérique venuje kultúrnym aktivitám v priestoroch stanice už od roku 2003.

zuzana

Zuzana Bodnárová z občianskeho združenia Štokovec. FOTO: MIRO HOLÝ

„Na začiatku sme mali isté očakávania. No skutočnosť za obdobie, ktoré tu pôsobíme, ich prekonala. Po roku 2009, keď sa tu udialo niekoľko menších sympózií a workshopov, sa nám zrazu ľudia začali hlásiť s vlastnými projektmi a so žiadosťami o spoluprácu sa na nás obracali organizácie zo Slovenska i zo zahraničia," hodnotí doterajšie pôsobenie na stanici jedna zo zakladajúcich členov Štokovca, teoretička umenia a manažérka projektu Zuzana Bodnárová.

Uplynulý rok sa Banská Stanica podieľala na medziuniverzitnom workshope, ktorého sa zúčastnili študenti Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici pod názvom Medzicentrum či na prestížnom nórsko-slovenskom sympóziu.

„V prvom prípade študenti počas desiatich dní pracovali najmä v exteriéroch, aj v historickom centre mesta. Súčasťou projektu bola séria prednášok o verejnom priestore všeobecne a špecificky o soche vo verejnom priestore," charakterizuje tému workshopu.

Miesto pre tvorbu

Popri projektoch, ktoré prichádzajú takpovediac z vonku, sa chcú na stanici ďalej venovať aj vlastným aktivitám.

Vlani zorganizovali druhý ročník letného sympózia Áno_Lino, kde sa opäť stretla generačne príbuzná skupina autorov, a banskoštiavnická stanica sa stala aj miestom rezidenčných pobytov viacerých profesionálnych umelcov.

anolino

FOTO: ARCHÍV BANSKÁ STANICA

„Práve na ne by sme sa chceli sústrediť aj v budúcnosti. Z tohto dôvodu sme sa stali súčasťou dvoch medzinárodných projektov, ktoré sa venujú fenoménu rezidencie. Jeden iniciovala holandská organizácia Trans Artists a volá sa On air a druhý organizuje Zámok Ujazdowski vo Varšave, kde sme absolvovali mesačný pobyt a učili sa, ako organizovať rezidencie a spoluprácu s umelcami," vysvetľuje členka Štokovca.

Autorom by chceli v netradičných zákutiach stanice ponúknuť zázemie pre tvorbu.

Dva rozdielne svety

Na Slovensku je niekoľko rezidenčných centier, ktoré umelcov v tvorbe podporujú rôznymi spôsobmi, Banská Stanica je však špecifická z viacerých hľadísk.

„Nemôžeme porovnávať situáciu umelca, ktorý príde na tri mesiace do Bratislavy a toho, ktorý príde do Banskej Štiavnice. Sú to dva úplne rozdielne svety," prízvukuje Bodnárová.

„Sem človek musí prísť s tým, že tu bude so svojou tvorbou sám a že sa nebude denne stretávať s umelcami a teoretikmi umenia ako v nejakom veľkomeste," pokračuje.

Priznáva Štiavnici jej genius loci, no historický kontext mesta je pre činnosť Štokovca len východiskom. „My nie sme tí, ktorí si budú nahovárať, že v Štiavnici existuje silná súčasná scéna umelcov. Má to tu svoje čaro, ale je to stále vidiek. Preto tento priestor v podstate umelcom predstavujeme ako rezidenciu na vidieku. No v Európe sú desiatky rezidenčných centier, ktoré sú v ďaleko väčšej izolácii ako táto staničná budova kilometer od supermarketu a tri kilometre od historického centra."

Plány: Kaviareň a park

Združenie Štokovec má stanicu v prenájme od Železníc Slovenskej republiky. Spočiatku sa v jej areáli najmä čistilo a upratovalo, po tom prišli na rad prvé rekonštrukčné práce ako opravy lavičiek či demontovanie pôvodného zničeného mobiliáru.

„Železnice rozumejú tomu, ako môže vyzerať objekt, keď sa oň niekto stará a keď má nadhodnotu v podobe kultúrnych aktivít, čo sa s úspechom udialo na stanici Žilina - Záriečie," hovorí o spolupráci Zuzana Bodnárová.

Úpravy v minulom roku pokračovali rekonštrukciou sociálnych zariadení a dvoch izieb pre rezidentov. V najbližšej dobe plánujú aj investície do zefektívnenia budovy. „Či už čo sa týka spotreby energií alebo vzájomného prepojenia priestorov."

Nájomníci plánujú aj obnovu parku, ktorý dnes nikto nevyužíva a vytvorenie akejsi víkendovej kaviarne, ktorú by mohli využívať cestujúci, rovnako ako návštevníci mesta hľadajúci priestor pre oddych ďalej od centra Štiavnice.

„Malo by tu vzniknúť zázemie, kde si ľudia budú môcť posedieť pri káve a listovať v časopisoch a knihách o umení."

Vzájomne výhodná spolupráca

Peniaze na úpravy sa Štokovec snaží získať z rôznych grantov. „Tvoríme projekty, píšeme žiadosti a oslovujeme dobrovoľníkov, ktorí nám chcú pomôcť s prácami," vysvetľuje Bodnárová princíp fungovania stanice.

To, že na podobné udržiavanie staníc nemajú Železnice Slovenskej republiky dostatok prostriedkov potvrdila ich hovorkyňa Zuzana Chalupová. „Priestory preto prenajímame, tak ako v prípade železničnej stanice Banská Štiavnica."

Spolupráca so Štokovcom by mala podľa jej slov pokračovať uzatvorením zmluvy o dlhodobom prenájme. „Ten by mal zahŕňať rekonštrukciu železničnej stanice a investície do majetku Železníc SR."

Podstatná časť priestorov banskoštiavnickej stanice je podľa Chalupovej podobne ako zastávka v Žiline - Záriečí dočasne prebytočným majetkom a oba prenájmy majú za cieľ zabezpečiť ďalšie užívanie budov a ich postupné zveľadenie.

STANICA OČAMI UMELCOV

Jana Farmanová: Bola to výzva

Tvorbu v banskoštiavnickej stanici si vyskúšala aj maliarka Jana Farmanová. Netradičný priestor ju inšpiroval.

Výstava priamo na stenách staničnej haly bola výsledkom rezidenčného pobytu Jany Farmanovej z Nitry.

„Vedela som, že obrazy, ktoré vytvorím, budú visieť na stanici. To mi vnuklo myšlienku, že by mohli nadväzovať na niečo, čo je emocionálne späté s vlakmi, s lúčením, s príchodmi a s odchodmi," spomenula, akým spôsobom ju priestor inšpiroval.

Pri tvorbe vychádzala z fotografií alebo z filmu.

„Sú to filmové scény, v ktorých sa objavil motív vlaku."

stanica

FOTO:ARCHÍV BANSKÁ STANICA

Rezidenčnú formu práce si autorka vyskúšala po prvýkrát. „Bola to výzva a zmena. Presunúť si ateliér na neznáme miesto a začať tvoriť pre mňa znamenalo novú skúsenosť."

Projekt, ktorý na stanici rozbehlo združenie Štokovec, vníma pozitívne najmä preto, že jeho členovia dokážu do Banskej Štiavnice pritiahnuť zaujímavú umeleckú komunitu.

„Nemyslím si, že len vo veľkých umeleckých centrách, ktoré samé seba takto definujú, sa dá robiť umenie. Neprekáža mi, že stanica je na okraji mesta. Mňa periféria zaujíma a nepociťujem potrebu žiť a tvoriť vo vychytených priestoroch."

Namiesto obrazu vytvoril "Houserroom"

Rezidencia nie je zvyčajným spôsobom práce ani pre Milana Housera, ktorý žije a pôsobí v Brne.

Keď si umelec po svojom príchode do Banskej Štiavnice uvedomil, že stanica sa ako priestor stále rodí, rozhodol sa prispieť svojím vlastným spôsobom.

„Zdalo sa mi iracionálne, aby som fungoval ako pri bežnom rezidentskom pobyte, kde človek kontinuálne pracuje na tom, na čom pracuje normálne. Napadlo ma, že keď tento priestor ešte len vzniká, zrekonštruujem jednu z miestností. Poňal som ju však ako inštaláciu či sochu," vysvetlil.

Jedna z niekdajších kancelárií sa tak zmenila na akúsi „Houserroom", v ktorej budú môcť prebývať ďalší z rezidentov.

houser.jpg

FOTO: ARCHÍV BANSKÁ STANICA/TOMÁŠ MANINA

Pri práci dal novú podobu oknám, podlahe aj stenám, z ktorých jedna, nesie znaky jeho tvorby a je akoby samostatným obrazom.

Ako zariadenie izby zrecykloval a upravil predmety, ktoré našiel na stanici alebo v jej blízkom okolí, teda veci, ktoré s priestorom stanice nejako súvisia.

„Zelenú plechovú skrinku, ktorú som tu našiel, som obrúsil a nalakoval. Dokážem si ľahko predstaviť, že si do nej odkladali uniformu generácie železničiarov, ktorí sem denne prichádzali vlakom."

Izba tak podľa neho nesie punc autenticity a je zároveň legitímnym umeleckým prejavom
(iva)

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  3. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  4. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  7. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  8. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  1. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  2. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  3. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  4. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  5. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  6. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  7. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 888
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 221
  3. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 651
  4. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 132
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 067
  6. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 2 945
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 573
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 381

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  2. Miriam Studeničová: Je čas poznať pravdu o astrálnom svete
  3. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pre rodinnú firmu je vhodný externý poradca, pomôže riešiť aj konflikty (4. časť)
  4. Marek Mačuha: Prečo odvolať Matoviča
  5. Peter Fiabáne: Riešenia najväčších výziev vyžadujú čas a rozvahu, nie statusy na sociálnych sieťach.
  6. Patrik Zimáni: Šeď nevšímavosti okolo nás.
  7. Marián Betík: Môj mobil je debil a čo ja?
  8. Štefan Vidlár: Krvavé častušky
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 467
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 929
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 078
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 550
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 5 471
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 442
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 995
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 794
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

Konať sa bude po dvojročnej prestávke.


TASR 3 h

Osobná doprava dnes patrí k bežnému štandardu, vozíme sa do práce, na nákupy, dovolenky, za koníčkami.


(PR) 26. sep
Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja si uvedomuje nedostatok lekárov, láka ich na nadštandardné podmienky.

Všeobecní lekári i špecialisti chýbajú vo všetkých okresoch.


24. sep
MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti namerali v mestskej časti Považskej Bystrice Milochov 28-ročného vodiča Kie Ceed, ktorý prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 75 kilometrov za hodinu (km/h).


TASR 27. sep

Vodiči sa dlhodobo sťažujú, že na Hutách sa na asfalte šmýka.


26. sep

Dostavba bude trvať dlhšie a štát zaplatí viac.


11 h

Na diaľnicu muža vraj poslala navigácia.


TASR 8 h

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  2. Miriam Studeničová: Je čas poznať pravdu o astrálnom svete
  3. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Pre rodinnú firmu je vhodný externý poradca, pomôže riešiť aj konflikty (4. časť)
  4. Marek Mačuha: Prečo odvolať Matoviča
  5. Peter Fiabáne: Riešenia najväčších výziev vyžadujú čas a rozvahu, nie statusy na sociálnych sieťach.
  6. Patrik Zimáni: Šeď nevšímavosti okolo nás.
  7. Marián Betík: Môj mobil je debil a čo ja?
  8. Štefan Vidlár: Krvavé častušky
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 467
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 929
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 078
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 550
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 5 471
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 442
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 995
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 794
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu