Žiarsku karanténku škandalizovala reportáž odvysielaná v susedných Čechách, v ktorej poukazovali na utrácanie zdravých psov. Podľa hovorcu samosprávy Martina Baláža zobrazili toto zariadenie ako čakáreň na smrť. Mesto, ktoré je zriaďovateľom útulku, preto zvažuje právne kroky.
ŽIAR NAD HRONOM. Karanténnu stanicu označili českí redaktori za koncentrák pre psov. Tie je podľa nich na Slovensku možné zabiť rovnako jednoducho ako muchu.
Plná kapacita
V reportáži sú zábery nakrútené skrytou kamerou, kde sa správca karanténnej stanice a zároveň mestský policajt Zdeno Kluzáček vyjadril, že psov utrácajú z dvoch dôvodov. Jedným z nich je plná kapacita. „Nedovolím, aby boli v koterci štyri psy a dohrýzli sa. Záchranu za každú cenu robia len magori," zaznelo zo záberov. „Čo mám robiť, keď mi za deň donesú troch psov a už ich nemám kde dať?" pýtal sa. „Je tu strašne veľa Cigánov. To sú zmrdi, tých treba utratiť. Tí produkujú tieto šteniatka a vyhadzujú ich na ulicu," zaznelo z úst správcu.
„Je to vykonštruovaný podvrh. Natáčali ma bez môjho vedomia a súhlasu. Povystrihovali len to, čo im vyhovovalo. Celé to vytiahli z kontextu a pošpinili moje meno," povedal po odvysielaní reportáže Kluzáček. „Za niektoré slová, ktoré som povedal v hneve, sa chcem ospravedlniť. Neboli však mienené všeobecne, ale konkrétne na ľudí, ktorí týrajú psov. Tých som v tomto útulku videl veľa a je smutné, že človek niečo také dokáže," tvrdí s tým, že psami sa zaoberá celý život a robí pre ne to najlepšie, čo vie. „Každý deň im tu umývame koterce. Okrem granúl ich kŕmime mäsom, ktoré im vozím na vlastnom aute vo voľnom čase," opísal prácu v útulku. „Takisto sa staráme o šteniatka, ktorým na vlastné náklady zháňame sušené mlieko, zohrievame im ho a dávame aj stravu z konzerv. Snažíme sa robiť všetko preto, aby sme ich zachránili."
Pracovníci útulku Ivan Dunček a Zdeno Kluzáček a hovorca mesta Martin Baláž.
Veterinár: Mňa to tiež mrzí
„Zariadenie pre túlavé psy bolo zobrazené ako čakáreň na smrť," povedal hovorca mesta Martin Baláž. Podľa neho zo štatistík vyplýva, že od roku 2007 zo žiarskej karanténnej stanice darovali do opatery 322 psov a 98 sa vrátilo k pôvodným majiteľom. V dôsledku choroby uhynulo 35 psov a 99 psov utratili. „Vždy boli utratené veterinárom, ktorý za to preberá zodpovednosť, a na základe jeho rozhodnutia," tvrdí s tým, že psom, ktoré odchytí mestská polícia, alebo ich prinesú obyvatelia, sa v prvom rade snažia nájsť pôvodného majiteľa. „Nedochádza tu k žiadnemu náhodnému utrácaniu psov a už vôbec nie k týraniu zvierat," povedal. Zároveň však pripustil aj utrácanie zdravých psov. „Mesačne dochádza možno k trom takýmto prípadom. Stáva sa to vtedy, keď sú dlhšiu dobu neumiestniteľné, karanténna stanica je plná a iná možnosť nie je," povedal. Jeho slová potvrdil aj veterinár Milan Mäsiar, ktorý robí v karanténe veterinárny dohľad. „Deväťdesiat percent psov, ktoré utratíme, sú staré a choré. Inak bojujeme za každého, aby prežil," hovorí. „Niekedy sme však nútení utratiť fyzicky zdravého, ale inak neprispôsobivého, agresívneho psa. Mňa to tiež mrzí, no také typy chce málokto a my inú možnosť nemáme. Karanténna stanica v Žiari je malá, kapacitne nestačí, preto sa ich snažíme umiestniť v nejakom okolitom útulku. No ani tam ich vždy nezoberú."
Problém s otváracou dobou
Baláž poukázal aj na aktívnu spoluprácu s občianskym združením Strážni anjeli.
„Číslo 322 umiestnených psov v rodinách je vo veľkej miere zásluhou práve tohto združenia. Za to mesto ďakuje jeho predsedníčke Martine Vrtákovej a všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa na chode tohto zariadenia podieľajú," povedal.
„Sme radi, že mesto túto karanténnu stanicu zriadilo. My sa v prvom rade snažíme pomôcť s adopciou psíkov, ktoré sú v nej umiestňované. Prioritné pre nás boli vždy šteniatka ohrozené parvovirózou a psíky s horším zdravotným stavom," hovorí Vrtáková. „Takisto zabezpečujeme fotenie psíkov a ich následné uverejňovanie na našej webovej stránke. Organizovali sme finančné zbierky, pričom takto získané peniaze slúžili na zakúpenie psích búd, zaplatenie kastrácií, sterilizácií a operačných zákrokov," vysvetlila. Jediný problém podľa nej mali len s otváracou dobou karanténnej stanice. „Museli sme sa prispôsobovať času, ktorý je určený pre verejnosť, čiže sme tam mohli chodiť len od tretej do štvrtej," povedala. „Verím, že v dohľadnej dobe s mestom podpíšeme zmluvu o našej spolupráci," uzavrela.
Inšpektorka Slobody zvierat: Žiar nie je výnimkou
Mária Sliacka zo Slobody zvierat hovorí o situácii karanténnych staníc na Slovensku a o tom, ako by riešila problém v Žiari.
Čo si o situácii v žiarskej karanténnej stanici myslíte?
- Problémy karantén na Slovensku sa podľa mňa týkajú najmä dvoch vecí. Prvou je nedostatok peňazí, respektíve neochota miest investovať do nechcených zvierat, ich liečby a podobne. Druhý problém predstavujú pracovníci karanténnej stanice. Ak v nej pracuje človek, ktorý miluje zvieratá, dokáže im vytvoriť láskyplný dočasný domov aj z toho mála, čo má k dispozícii. Žiaľ, takýchto karantén je veľmi málo. Žiarsku som v minulosti navštívila len dvakrát. Neviem, do akej miery mesto finančne karanténu podporovalo, ale čo sa týka pracovníkov, priznám, mala som dojem, že ku skutočným milovníkom zvierat nepatria. Odvolaný pán Kluzáček nám párkrát pomohol, čo som kvitovala, inak som jeho postoj vnímala ako pragmatický.
Aký je štandardný postup pri umiestnení psov do karantény?
- Psík by v nej mal pobudnúť 60 dní. Za tú dobu by mal byť propagovaný, ponúkaný napríklad na internete. Ak ani po uplynutí tejto doby o neho nikto neprejaví záujem, naša legislatíva nám, žiaľ, umožňuje takéto nechcené zviera usmrtiť. Zdôrazňujem, že to môže urobiť jedine veterinárny lekár. Skutočnosť je však iná. Vo viacerých karanténach sa utráca aj skôr ako táto doba uplynie. Je to pochopiteľné, ak ide o agresívne či ťažko choré a trpiace zviera. Najčastejšie však ide práve o kapacitné dôvody. Psíky, ktoré sú v karanténnej stanici dlhšie, musia uvoľniť miesto tým, ktoré prídu neskôr.
Takže Žiar nie je ojedinelým javom a v rámci Slovenska sa to deje vo viacerých mestách?
- Všetko je o ľuďoch. Žiar nie je nijakou výnimkou. Poznám karanténne stanice, v ktorých pracujú ľudia, ktorí urobia aj to posledné, aby takmer nijakého psíka nemuseli utratiť. Ak už uplynie doba 60 dní, zavolajú do blízkeho útulku, v ktorom sa neutráca a adeptov na smrť prevezme k sebe. To sa začalo diať v poslednej dobe aj v Žiari, kde pracuje občianske združenie, ktoré spolupracuje s útulkom v Banskej Štiavnici. Naposledy, čo viem, bol prevezený takýto kandidát smrti do Banskej Štiavnice. Žiaľ, len polročnú sučku sa zachrániť nepodarilo. Veľa karanténnych staníc utráca psíky a sú dokonca aj také, kde prebieha selekcia. Vedúci karantény rozhodne už pri príchode psíka, ktorý má právo žiť, lebo má šancu byť adoptovaný a ktorý toto právo nemá. Nechcem byť konkrétna, ale aj to je realita na Slovensku.
Ako by ste navrhovali situáciu riešiť?
- Jednoznačne by mesto malo podpísať zmluvu o spolupráci s občianskym združením, ktoré v Žiari funguje. Členovia združenia by mali byť tí, ktorí vo výraznej miere rozhodujú o chode útulku, o adoptovaní zvierat a následnej kontrole v nových rodinách. Mestská polícia by mala mať na starosti len odchyt psov. Takisto navrhujem rozbehnúť sterilizačný projekt, kastráciu súk a psov, v čom je naša organizácia ochotná mestu a karanténnej stanici pomôcť a poradiť.
(ešte)
Za rasistické výroky dostane výpoveď
Mestský policajt Zdeno Kluzáček na mieste správcu žiarskej karanténnej stanice končí. Mesto sa pre tento krok rozhodlo pre jeho rasistické výroky.
Zdeno Kluzáček. Za rasistické výroky dostane výpoveď. Tvrdí však, že ľudí podľa farby pleti neposudzuje.
Zdeno Kluzáček považuje toto rozhodnutie za nespravodlivé. „Nešlo o útok na Rómov. Veď keby to tak bolo, prečo by som tu zamestnával Róma? Je to proti logike," hovorí. Jeho spolupracovník Ivan Dunček s jeho slovami súhlasí. „Som Róm a Zdena vôbec nevnímam ako rasistu. Mám ho rád ako kamaráta," povedal.
„Na rómsku komunitu som to povedal v zlosti. Na týraných psov je hrozný pohľad a väčšinou prichádzajú práve od nich," pokračuje Kluzáček. „Všeobecne však ľudí neposudzujem podľa farby pleti," pripomenul.
„Žiaľ, padli tam vyjadrenia, ktoré sa nestotožňujú s profesionalitou a etikou zamestnanca mesta či mestskej polície. Momentálne sa táto záležitosť personálne rieši," vysvetlil hovorca Martin Baláž s tým, že v krátkom čase dôjde k zmene správcu útulku. Konkretizovať však nechcel.
„Každý by sa mal, aj v čase voľna, správať adekvátne svojmu zamestnaniu," hovorí náčelník mestskej polície Vladimír Mališ. „Z tohto všetkého budú vyvodené dôsledky," podotkol. Kluzáčka však vníma ako pracovitého človeka, na ktorého sa dalo spoľahnúť.
(ešte)
