OSTRÝ GRÚŇ. V Kľaku a Ostrom Grúni vyvraždila v januári 1945 nemecká jednotka Edelweiss 148 ľudí, z toho 50 žien a 38 detí. Na ich pamiatku sa v týchto obciach každoročne koná pietna spomienka.
Odpustiť aj nepriateľom
Pri masovom hrobe obetí sa stretli desiatky ľudí. Na pietnej spomienke si 66. výročie tragédie pripomenuli aj ministri obrany (Ľubomír Galko), kultúry (Daniel Krajcer) a hospodárstva (Juraj Miškov). Zúčastnil sa tiež podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Jednotlivé delegácie k pamätníku položili vence, banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž posvätil kríž. Pôvodný totiž počas komunistického režimu z masového hrobu odstránili. Ten nový má podľa biskupa dať ľuďom podstatnú myšlienku kresťanského života a to odpustiť aj nepriateľom.
„Je to úloha nás všetkých. Zloba sveta dozrieva v tom, že ľudia si nevedia odpúšťať,“ povedal. „Odpíšu zo svojho života tých, ktorých považujú za nepriateľov či toho, kto im v niečom nevyhovel. Človek s vyspelým duchom to nikdy nerobí.“
V sprievode k pamätníku išli aj biskup Rudolf Baláž a ministri.
Vyvraždili jej celú rodinu
Starostka Ostrého Grúňa, Jana Angletová, pripomenula, že v mnohých rodinách spomínajú na príbuzných, ktorí sa stali terčom nacistického vyčíňania.
„Zastrelili aj mojich starých rodičov z ockovej strany. Keď sa to stalo, mal tri roky,“ povedala. „Zostalo tu veľa sirôt, ktoré sa pred paľbou ukrývali v horách a tak si zachránili život.“
Vence na pamiatku obetiam doniesli viaceré delegácie.
Poslednou žijúcou pamätníčkou tragických udalostí v Ostrom Grúni je Anna Nováková. „Mala som vtedy desať rokov. Keď nás ráno vyhnali z domu, mamička hovorila: Poďte deti moje sem. Keď nás majú zabiť, nech nás zabijú všetkých naraz a spolu,“ spomína na svoj najhorší deň. Nacistické besnenie prežila z celej rodiny len ona. „Zabili moje dve staršie sestry, brata, aj obidvoch rodičov. Zostala som sama,“ hovorí so slzami v očiach. „Bola som zranená, prestrelili mi nohu. Z tej hŕby som sa horko ťažko vytiahla,“ opísala svoju cestu k záchrane. „Mala som ťažký život, musela som sa pretĺkať. Na svete som nikoho nemala, ani sa s kým potešiť. Veľakrát som povedala, že keby ma za živa hodili do masového hrobu s mojimi rodičmi, netrpela by som toľko.“ Na hrôzu, ktorú prežila ako malé dievčatko, nikdy nezabudne. „Slovami sa to vypovedať nedá,“ uzavrela.
