Zvyšky žiarskej synagógy dokumentuje združenie nadšencov regionálnej histórie. Za múrmi nenápadného domu sa podľa Tomáša Sterna, ktorý sa roky venuje skúmaniu a záchrane židovských pamiatok, ukrýva európsky unikát.
ŽIAR NAD HRONOM. To, že v jednom z domov starej, svätokrížskej časti Žiaru mali pred druhou svetovou vojnou židovskí obyvatelia svoju modlitebňu, dnes mnoho miestnych vôbec netuší.
Pamiatku tajili, báli sa extrémistov
Zvyšky synagógy chátrajú na povale domu, kde sídli domov sociálnych služieb Doména, dlhé roky.
O modlitebni za múrmi Domény mnohí Žiarčania vôbec nevedia.
„Nikdy sme sa tým veľmi nechválili, báli sme sa vandalizmu a rôznych extrémistických skupín,“ hovorí riaditeľka Domény Eva Hrončová.
Spomína si na to, že na začiatku deväťdesiatych rokov sa o osud sakrálnej pamiatky zaujímali zástupcovia židovskej obce. „Chceli investovať do zachovania toho, čo ostalo. Bavili sme sa o sprístupnení návštevníkom, ktorí by sa vždy dopredu ohlásili. Ich záujem však postupne upadol.“
Pozostatky synagógy sú tak od využívanej časti domova oddelené stenou. „Kvôli bezpečnosti sme túto časť pri rekonštrukcii budovy uzavreli, no všetko sme nechali tak, ako bolo. Netrúfli by sme si takto zasahovať do dejín židovskej komunity.“
Žiarski Židia porušili zákaz
Čo skrýva pod strechou nevýrazný dom v radovej zástavbe, preskúmal pred viac ako desiatimi rokmi Tomáš Stern, ktorý už od svojich študentských čias mapuje a fotografuje židovské pamiatky po celom Slovensku.
Jedinečné fresky roky chátrajú. FOTO: RASTISLAV UHROVIČ
Synagógu v Žiari vtedy označil za jednu z najzaujímavejších v krajine. „Je európskym, dokonca svetovým skvostom. Postavili ju v roku 1888 a dnes je prestavaná na nevkusný mestský domček. Raz sme tam spolu s otcom na povale za hŕbou zemiakov našli dieru v stene. Podstatou tajomstva bolo to za tou stenou - unikátne zakomponovanie motívov ľudských tvárí do vnútornej výzdoby. Tento postup, ktorého motív nepoznáme, stojí totiž v ostrom protirečení s niekoľko storočí zaužívaným zákazom používania figurálnych motívov pri umeleckom stvárňovaní,“ povedal vtedy v rozhovore pre denník Sme a dodal, že niečo podobné poznáme iba zo starovekých synagóg v Dura Europos v Sýrii a Beth Alfa v Izraeli. "Najmladší príklad je v synagóge zo 17. storočia, ktorá sa nachádzala v poľskom mestečku Orla, kde boli súčasťou interiérovej výzdoby "len" zvieracie motívy. Nález zo Žiaru je o to zaujímavejší."
Detail s viditeľným vyobrazením ľudských tvárí. FOTO: RASTISLAV UHROVIČ
Maľby možno premiestnia
Dnes tvrdí, že táto súčasť židovského kultúrneho dedičstva nie je nutne odsúdená na zánik. „Máme záujem jedinečné fragmenty malieb zachrániť a premiestniť na iné, vhodné, miesto. Peniaze na projekt sa budeme snažiť získať prostredníctvom grantu. Celé by to stálo asi 20-tisíc eur,“ vysvetľuje.
Súčasný majiteľ budovy a zriaďovateľ Domény, ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj, s podobným postupom súhlasí.
„Fresky sa nachádzajú v časti, kde sa priamo neposkytujú sociálne služby. S ich prípadnou konzerváciou a premiestnením nemáme žiadny problém, ak by bolo zabezpečené financovanie tejto akcie,“ potvrdzuje hovorca župy Peter Hajnala.
K pamiatke sa dá dostať jedine po rebríku. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Presné informácie chýbajú
Dejiny miestnej židovskej obce a spomienky na ňu sa pred časom rozhodlo oživiť združenie pre históriu mesta Žiar nad Hronom Castrum Susol.
Prvým z krokov bolo práve fotografické zdokumentovanie súčasného stavu synagógy.
„Chceme poukázať na to, že aj v Žiari sú pamiatky, ktoré majú širší, v tomto prípade dokonca európsky význam. Okrem toho, zrejme len málo Žiarčanov vie, že tu synagóga bola,“ ozrejmuje zámery združenia jeho členka Zuzana Denková.
Ako presne budova vyzerala v čase, keď ju využívali ako modlitebňu, nevie a ukázal by to až ďalší výskum. Domnieva sa však, že tak ako väčšina synagóg, ktoré prečkali vojnu, padla za obeť časom socializmu, keď takéto objekty chátrali, búrali ich či prestavovali.
Do minulosti sa vrátia aj študenti
Histórii židovskej komunity v Žiari a okolí sa doposiaľ nikto komplexnejšie nevenoval. Podľa Sterna sa o nej vie len málo. „Vznikla však až v druhej polovici 19. storočia, keďže dovtedy tam Židia nemali právo bývať.“
Viacero predajní na hlavnej ulici vlastnili pred vojnou práve židovské rodiny. Mnohí z tamojších obyvateľov skončili v koncentračných táboroch alebo emigrovali do Izraela a iných krajín.
„Podľa mojich informácií sa z nich do mesta nevrátil nikto. Preto aj pôvodná funkcia modlitebne zanikla. Náletovými drevinami zarástol aj židovský cintorín pod Šibeničným vrchom, ktorého pomníky v minulosti viackrát poničili vandali. Dnes ho vôbec nevidno,“ vysvetľuje Denková.
Biele miesta zo života žiarskych Židov chce združenie Castrum Susol doplniť s pomocou dejepisného krúžku miestnych gymnazistov.
Štiavnica na ceste židovského kultúrneho dedičstva
V regióne je viacero židovských pamiatok, ktorých vznik siaha väčšinou do 19. storočia, o svojej pôvodnej funkcii však vypovedá len málo z nich.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Niekdajšie modlitebne v Novej Bani a v Žarnovici dnes slúžia na obytné účely a v druhom prípade aj na podnikanie, kremnickú zbúrali ešte počas vojny.
V banskoštiavnickej synagóge, v ktorej interiéri za socializmu pribudlo podlažie, sídlila istú dobu napríklad autoškola. Neskôr ju mesto predalo súkromnej spoločnosti, v súčasnosti patrí majiteľovi, ktorý pre podnikateľské zámery zrekonštruoval v Štiavnici už viacero historických objektov. Ten sľubuje, že v nej vybuduje divadelnú sálu a galériu.
V Banskej Štiavnici sa zachoval aj židovský cintorín s domom smútku v maurskom štýle s dominantnou kupolou, na ktorej cípe sa po obnove opäť vyníma Dávidova hviezda.
O jeho rekonštrukciu sa v uplynulých rokoch zaslúžili Ústredný zväz židovských obcí na Slovensku, no najmä miestni študenti pod vedením učiteľky Beaty Nemcovej. Kým roky predtým náhrobky ničili vandali, dnes je pietne miesto uzatvorené a pre návštevníkov prístupné iba na požiadanie.
Mesto UNESCO je ako jediné z regiónu aj súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, projektu, ktorý sa snaží prispieť k obnove a propagácii židovských pamiatok v krajine.(iva)