Katarína Gillerová patrí k najpredávanejším slovenským autorkám ženských románov. Kremnická rodáčka, ktorá prežila detstvo a ranú mladosť v Žiari nad Hronom, považuje roky strávené v tomto meste za tie najkrajšie.
ŽIAR NAD HRONOM. Popri náročnej práci ekonómky, kde denne „bojuje“ s číslami, našla Katarína Gillerová relax v písaní románov. Od detstva knihy „hltala na jeden dúšok“. Ovplyvnili ju najmä Jana Eyrová, Anna zo Zeleného domu a Dumasove romány.
Kedy sa u vás začali prejavovať literárne sklony?
- Písať som začala ako osemročná ceruzkou do zošita, ktorý mám odložený dodnes. Vymýšľala som si rozprávky a neskôr aj román na pokračovanie pre deti. Dodnes si neviem vysvetliť, prečo ma písanie bavilo. Možno ma inšpirovali knihy, ktorých som v detstve dokázala prečítať aj päť, šesť za týždeň.
Svoje prvé poviedky ste publikovali v regionálnych novinách. Máte ich ešte odložené?
- Prvé poviedky a básne mi vyšli v okresných novinách, v bývalej Žiare socializmu. Bolo to najmä v období, keď som chodila na strednú ekonomickú školu. Publikovala som často a mám ich tiež odložené. Dej sa krútil okolo problémov mladých ľudí mojej generácie. A básne boli prudko zaľúbené, o láske.
Naplno ste sa spisovateľskej tvorbe začali venovať po štyridsiatke. Čo vás vtedy „nakoplo“?
- Prvú som napísala knižku pre deti s názvom Moja kamarátka knižka. Áno, vyšla až po mojej štyridsiatke a potom to už šlo takmer každý rok. Keď som po márnych pokusoch a odmietaniach päťdesiatich vydavateľstiev napokon podpísala zmluvu s päťdesiatym prvým, lietala som v oblakoch. Prekvapila som celú rodinu, pretože som nikomu nič nepovedala. Len som z Bratislavy poslala rodičom do Žiaru balíček a v ňom moju čerstvo vydanú knihu.
Písať som začala asi zo zúfalstva a potreby relaxu, pretože pracujem ako ekonómka. Robím účtovníctvo a táto práca dokáže človeka riadne vystresovať. Po knižke pre deti som napísala humoristický román, ktorý vyšiel iba v češtine. Krstili ho Iveta Blanarovičová a zabávač Petr Novotný. Až potom som napísala svoj prvý román Láska si nevyberá.
Vašou parketou sú ženské romány. Kde čerpáte inšpiráciu?
- Napísala som ich už osem a stále môžem čerpať z vlastných zážitkov, alebo príbehov ľudí okolo mňa. Každý môj román je založený na skutočnom príbehu, alebo časti príbehov zo života. Stačí len spomínať, či pozorne počúvať, a námety sa mi ponúkajú ako na dlani.
S manželom na jednom zo spoločných výletov. FOTO: ARCHÍV (KG)
Čo na vaše písanie hovorí najbližšia rodina?
- Podporujú ma. Syn chodí okolo mňa a občas mi číta cez plece, čo píšem. To nemám rada a so smiechom ho odháňam. Rodičia, v čase keď ešte žil môj otec, s radosťou brali do ruky každú moju novú vydanú knihu. Teraz sa z toho teší mamina a, samozrejme, všetci z najbližšej rodiny, vrátane mojich kamarátok.
Na letnej dovolenke so synom Radoslavom a synovcom Paľkom. FOTO: ARCHÍV (KG)
Od vášho debutu vám každý rok vyšla jedna kniha. Plánujete v tomto tempe pokračovať?
- Pri mojej časovo náročnej práci považujem za úspech, že sa mi darí napísať každý rok jednu knihu. Dúfam, že toto tempo sa mi podarí udržať, pretože prvé štyri mesiace v roku, keď sú účtovné uzávierky a daňové priznania, sa k písaniu vôbec nedostanem.
Viaceré knihy vám vyšli v českom preklade. Čo to pre vás znamená?
- Je veľmi príjemné a povzbudzujúce, že o moje romány prejavilo záujem aj jedno české vydavateľstvo. Práve teraz mi prekladajú ďalší, ktorý vyjde v tomto roku. Veľmi sa z toho teším.
S ktorým z vašich diel ste zatiaľ najviac spokojná?
- Prvý román Láska si nevyberá, ktorý je o neopätovanej láske, je mojou srdcovou záležitosťou. Ku všetkým mám však blízky vzťah, pretože keď píšem, žijem s ním celé dni. Prežívam lásky a sklamania s hlavnou hrdinkou, som zaľúbená do muža, ktorého miluje ona. Keď knihu dopíšem, lúčim sa s jej postavami ako s dobrými priateľmi. Všetky sa mi písali veľmi dobre, neviem povedať, ktorá najviac. Pri tom prvom románe to bolo zvláštne preto, že som nevedela, či mi ho niekedy niekto vydá. Písala som ho celý spamäti, bez jedinej poznámky. Bola som presvedčená, že ak niekedy vyjde, príbeh čitateľa zaujme. Stalo sa.
Máte nejaký literárny vzor?
- Od detstva som čítala všetko, vždy a všade. Knihy som hltala na jeden dúšok. Moji rodičia mali množstvo kníh, chodila som aj do žiarskej knižnice. Ovplyvnili ma mnohé diela, ak by som mala menovať, možno najviac Jana Eyrová, Anna zo Zeleného domu a Dumasove romány. Dokázal neuveriteľne rozvinúť jednotlivé príbehy a vzájomne ich prepojiť. Dúfam, že som sa od neho trochu priučila.
Čo si vo chvíľach voľna rada prečítate v súčasnosti?
- Detektívky, historické romány, životopisy, veľmi veľa žánrov. Nerozlišujem ich. Ak ma to zaujme hneď od začiatku, rada si prečítam čokoľvek. Len ma veľmi mrzí, že toho voľného času na čítanie nemám už toľko ako v detstve. Bez kníh si však môj život neviem vôbec predstaviť.
Vaše detstvo a raná mladosť sú spojené s Kremnicou a Žiarom. Čo vás pri spomienke na tieto mestá napadne ako prvé?
- V Kremnici som sa len narodila, ale celé detstvo som prežila v Žiari. Až po maturite som odišla do Bratislavy. Roky strávené v Žiari však považujem za najkrajšie v mojom v živote. Dodnes, keď sa mi v noci niečo sníva, odohráva sa to v uliciach Žiaru, alebo v dvojizbovom byte, kde sme bývali, a nie v Bratislave.
Rada sa sem vraciate? Ako často chodievate do týchto končín?
- Aj keď som v Bratislave spokojná, veľmi rada sa do Žiaru vraciam. Býva tu moja mamina, tiež veľa spolužiačok a kamarátok zo školských čias. Žiar je mojou srdcovou záležitosťou. Cestujem sem každý mesiac.
Keby vám niekto pred rokmi povedal, že raz sa zaradíte medzi známe slovenské spisovateľky, uverili by ste mu?
- Tak tomu by som vôbec neuverila. To, že na každý môj nový román netrpezlivo čaká vydavateľstvo a tiež moje čitateľky, sa mi zdá ako sen. Som dôkazom, že aj po štyridsiatke sa môže naštartovať nová kariéra, že život človeka môže dostať nový rozmer.
Prezradíte, čo najbližšie chystáte?
- Netrpezlivo čakám na chvíľu, kedy sa budem môcť pustiť do písania nového románu Konečne sa rozhodni. Bude o žene, štyridsiatničke, ktorá prehodnocuje svoj život, nevydarené manželstvo a hľadá niekoho, s kým by jej konečne bolo dobre. Keď si myslí, že sa jej to podarilo, zistí, že nič nejde v živote tak, ako si to predstavujeme. Román chcem začať písať koncom apríla a dúfam, že môj predpoklad sa splní.
Profil spisovateľky
Katarína Gillerová, rodená Brezníková, sa narodila 27. marca 1958 v Kremnici. Vyrastala v Žiari nad Hronom, kde študovala na strednej ekonomickej škole, súčasnej obchodnej akadémii. Neskôr promovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Počas stredoškolského štúdia prispievala do regionálnej tlače poviedkami a básňami. Knižne debutovala v roku 2002, viaceré jej romány vyšli v českom preklade. Pracuje ako ekonómka, žije a tvorí v Bratislave.
Tvorba: Moja kamarátka knižka (2002), Úžasssná dovolená (vyšla v češtine, 2003), Láska si nevyberá (2004), Dotkni sa ma, láska (2005), Všetko sa raz skončí (2006), Ráno neplačem (2006), Neodchádzaj (2007), Záhada zadnej izby (2008), Miluj ma navždy (2009), Zabudni na minulosť (2010).
