KREMNICA. Aktuálne pracuje v spravodajskej televízii TA3, dlhé roky pôsobil v STV. Miroslav Michalech nám prezradil, kde najradšej cestuje, kto je preňho najdôležitejšia osobnosť, či koho zo súčasných komentátorov považuje za najväčšieho profesionála.
Narodili ste sa v Považskej Bystrici, až do maturity ste však žili v Kremnici. Dá sa povedať, že ste Kremničan?
- Určite áno, vždy som sa za Kremničana považoval.
Ako si spomínate na mladosť strávenú v Kremnici?
- Len v tom najlepšom. Strávil som tam vo štvrti Rembíz, nad mestom, úžasné detstvo plné hier a dobrodružstiev, takisto školské roky s nezabudnuteľnými časmi prvých diskoték vo vtedajšom jedinečnom klube Labyrint.
Venovali ste sa nejakému športu aktívne?
- Viacerým. Ešte v Kremnici som hrával futbal i hokej za dorast, rok dokonca aj stolný tenis a v škole volejbal. V zime som lyžoval, v lete plával. Potom, v Bratislave, som hrával vysokoškolskú ligu futbal, volejbal a basketbal. Počas pôsobenia v STV som založil futbalové mužstvo, s ktorým sme hrávali hodové zápasy po dedinách a každoročne aj v Kremnici proti miestnym učiteľom. Chodili s nami herci, speváci, futbaloví internacionáli, športovci a vždy bolo veselo. Ešte stále hrávam halový futbal. Každú stredu sa v PKO, stretáva naša „televízna" partia.
Prečo ste sa po maturite rozhodli pre štúdium žurnalistiky?
- Túžil som cestovať a potajomky pritom živil nádej, že raz budem športovým televíznym komentátorom.
Bývate v Bratislave. Nájdete si niekedy čas na návštevu Kremnice?
- Už len zriedka, ale pravidelne chodievam moderovať Bielu stopu.
Sledujete situáciu okolo možnej ťažby zlata v Kremnici?
- Len sprostredkovane. Som proti ťažbe.
Už počas štúdia ste pracovali ako externý redaktor pre Slovenskú televíziu. Ako vyzeralo športové spravodajstvo v tých rokoch?
- V mnohom oveľa profesionálnejšie ako teraz, aj keď len s vtedajšou „drevenou" technikou.
Aká bola vaša cesta k povolaniu komentátora?
- Dlhá a už som v predchádzajúcom politickom režime ani nedúfal. Až po roku 1989 sa mi naskytla šanca, ktorú som využil. Celý ten čas čakania, takmer desať rokov, som sa venoval najmä dokumentaristike i spravodajstvu a popri tom som sa dlhodobo zodpovedne pripravoval po všetkých stránkach, aby som bol pripravený, keď predsa len. No a prišlo to.
Počas kariéry ste boli scenárista, dramaturg i redaktor. Ktorá práca vás napĺňala najviac?
- Bol som aj moderátorom, komentátorom a roky aj v manažérskych funkciách. Vždy ma najviac bavilo práve to, na čom som robil.
Osobne ste zažili niekoľko olympiád a MS. Ako si spomínate na prvé veľké podujatie a ktoré vám najviac utkvelo v pamäti?
- Boli to OH v Barcelone v roku 1992 kde som komentoval finále futbalového turnaja na slávnom Nou Campe. Prvý týždeň som vstával o piatej ráno a cestoval do Banyoles komentovať súťaže vo veslovaní. Ešte ospalý som bežal do metra a na rohu hotela som vždy míňal mladú ženu ľahkých mravov. Čakala tam na svojho posledného zákazníka, kým ja som sa snažil chytiť prvý spoj. Ona končila svoju „šichtu", ja som ju začínal.
Športový komentátor s priateľmi na štadióne Millenium v Cardiffe. Foto: (archív MM)
V STV ste strávili 25 rokov. Kedy ste si povedali, že je čas na zmenu?
- Povedal si to vtedajší nový šéfredaktor Andrej Miklánek, ktorý využil za Rybníčkovho riaditeľovania vlnu prepúšťania a zvlášť podlým spôsobom ma vyhodil. Jednými dverami vtedy prepúšťali nepohodlných, druhými prijímali svojich kamarátov. Zmena mi však prospela. Komentovanie v inštitúcii, z ktorej si kdekto robil dojnú kravu, som už dávno oželel.
Ako vnímate úroveň slovenských komentátorov?
- Sú dobrí ako Marcel Merčiak (keby len trochu ubral z faktov, ale on mi tvrdí, že to tak chce. No čo s ním), Štefanec, Gašpar, Blažek, vývojaschopní ako Hlavena a aj takí, ktorí by to mali nechať. Je však dobré, že s nárastom TV kanálov dostávajú šancu ďalší a ďalší. Pravdou však je, že komentátorské osobnosti, s výnimkou Marcela, nemáme.
Komentátori sa niekedy pre svoje bonmoty stávajú terčom žartov. Ako reagujete na podobné udalosti?
- Ak ide o spontánnu reakciu na dianie v prenose, beriem. Ak ide o pripravené, vykalkulované bonmoty, to nemusím.
Vaše najväčšie faux pas?
- Určite ich bolo viac. Na San Sire počas zápasu AC Miláno – Slovan Bratislava. Domáci dali gól a na moju hlavu priletela zhora papierová guľa. Obzrel som sa a tam sa škeril nejaký Talian. Spontánne som reagoval slovami: no čo je ty k.... ! Vzápätí som si uvedomil, že som zapnutý, že to museli diváci počuť. Po návrate do STV som si pozrel inkriminovaný moment na zázname a bolo to tam ! No v redakcii a ani nikde inde si to ľudia nevšimli. Až po niekoľkých rokoch mi to pripomenul český kolega (vtedy sme boli ešte v jednom štáte).
Osobnosť, alebo osoba, ktorú si najviac vážite?
- Moja žena. Je tým najlepším, čo sa mi v živote prihodilo.
Čo by ste zmenili, keby ste boli ministrom školstva, vedy výskumu a športu?
- Mediálny zákon i zákon o podpore športu.
Navštívili ste už množstvo krajín na celom svete. Na ktorú si spomínate najradšej?
- Asi na báječnú Austráliu, divokú Kolumbiu, kontrastnú JAR, ale aj na USA, či Faerské ostrovy. Mám svoj rebríček naj miest: Paríž, Sydney, Singapur.
Ako sa pripravujete na blížiace sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji?
- Pripravujem koncept vysielania v športovom spravodajstve TA3 a sledujem ako postupujú práce na bratislavskom ZŠ. Bude to výborný šampionát v Bratislave i v Košiciach.
Čo všetko musí komentátor spraviť, aby kvalitne moderoval športové podujatie?
- Predovšetkým na to musí mať dar od narodenia (mnohí práve toto nemajú), musí mať príjemný hlas, ovládať slovenčinu, mať všeobecný prehľad a odborný v danom športe a ešte aj šťastie, aby ho diváci akceptovali.
Miroslav Michalech s rodinou. Foto: (archív MM)
Zostáva vám čas na rodinu?
- Z prvého manželstva mám dcéru Lindu (23), ktorá práve vyštudovala politológiu na Viedenskej univerzite a syna Adama (22), ten je poslucháčom Ekonomickej univerzity. Trvale žijú vo Viedni, majú rakúske občianstvo. Teraz mám o 23 rokov mladšiu manželku, s ktorou sa tešíme z dvojročného Lukasa, čerta s anjelskými očami. Keď je zlý volám ho Lukašenko. Všetci sa radi stretávame najmä v Bratislave, robíme si výlety po okolí, je nám spolu dobre.
Profil Miroslava Michalecha
Narodil sa v Považskej Bystrici 12. júla 1953. Od dvoch rokov žil a študoval v Kremnici. Po maturite v roku 1971 sa prihlásil na štúdium žurnalistiky na FFUK. Už počas VŠ pracoval ako externý redaktor pre STV. Od roku 1982 sa v STV zamestnal. Profesijné skúsenosti získaval ako dokumentarista, scenárista aj v oblasti publicistiky. Bol tvorcom a moderátorom relácií Šport extra a Tango. Absovoval niekoľko olympiád a majstrovstiev sveta. Od roku 2003 pôsobí v spravodajskej televízii TA3 ako športový moderátor, komentátor a spoluator relácie Šport.
Autor: Róbert Lupták
