BANSKÁ ŠTIAVNICA. Našu krajinu na výstave s názvom Zlatom a ohňom – umenie Slovenska na sklonku stredoveku v Paríži reprezentovali najvýznamnejšie zbierky z obdobia gotiky. Nechýbali medzi nimi ani diela z Banskej Štiavnice, socha svätej Kataríny či kamenná krstiteľnica z Kostola svätej Kataríny.
„Keď Slovensko organizuje výstavy s témou stredoveku, diela zo Štiavnice patria medzi top exponáty, o ktoré je vždy záujem. Keďže v období 15., 16. storočia patrila medzi bohaté mestá, ide skutočne o vzácnosti," vysvetlil riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda.
Po rokoch opäť spolu
Výstavu v Múzeu Cluny – Národnom múzeu stredoveku, ktorá trvala od septembra do januára, navštívilo približne 105-tisíc ľudí z celého sveta.
Zaujímavosťou je, že v Paríži sa po dlhých rokoch stretli dve časti oltára z banskoštiavnického Kostola svätej Kataríny z dielne neznámeho Majstra M.S., a to spomínaná socha svätice a jeden zo siedmich zachovaných tabuľových obrazov. Ten organizátori zapožičali z múzea vo francúzskom Lille, kam sa dostal v 19. storočí cez umelecký obchod.
Niekdajší oltár už neexistuje, v banskoštiavnickom Starom zámku ho však možno zhliadnuť aspoň symbolicky, v podobe makety. Veľa sa nevie ani o jeho autorovi, ktorého odborníci prirovnávajú k Majstrovi Pavlovi z Levoče.
„Sedem obrazov, ktoré boli v minulosti súčasťou oltára, je roztratených po celej Európe. Späť ich už zrejme nikto nezíska, keďže aristokratická rodina Coburgovcov s nimi v minulosti obchodovala," povedal Jozef Labuda.
Štyri z nich sú v Ostrihome, jeden v kostole vo Svätom Antone, ďalší v národnej galérii v Budapešti a jeden je v Palais des Beaux-Arts v Lille.
Barboru reštaurujú
Plastika svätej Kataríny, ktorá je z jedného kusu lipového dreva, sa už vrátila na svoje pôvodné miesto v banskoštiavnickej Galérii Jozefa Kollára. Už v máji by sa k nej mala pripojiť aj svätá Barbora pôvodne z toho istého oltára, ktorá je v súčasnosti v rukách reštaurátorov.
„Na jej záchranu sme použili peniaze z takzvaných nórskych fondov. Práce na nej by mali ukončiť v apríli," upresnil šéf múzea. Obe sochy sa zachovali aj vďaka tomu, že počas druhej svetovej vojny ich ľudia zamurovali v priestoroch Starého zámku.
Svoju staronovú podobu by mala získať aj stredoveká krstiteľnica, ktorá pochádza z toho istého kostola a rovnako putovala na parížsku výstavu. „Tá je majetkom rímsko-katolíckej cirkvi. Keďže pri prípravách a jej čistení pred Parížom reštaurátor odhalil nedostatky predchádzajúcich úprav, tiež ju čaká obnova," dodal Jozef Labuda.
Autor: iva
