KREMNICA. Napriek tomu, že už 35 rokov žije v Čechách, na návštevu rodiska si nájde vždy čas. Jej dcéra Gabriela sa úspešne venuje biatlonu. Soukalová si zaspomínala na svoje pretekárske začiatky. Hodnotila aké je to trénovať vlastnú dcéru a porozpávala nám o svojej reprezentačnej kariére.
Narodili ste sa v Kremnici. Ako si spomínate na rodné mesto?
- V Kremnici som prežila svoje detstvo, žila som tam do svojich 15-tich rokov so svojimi rodičmi a súrodencami. Tam som začínala s lyžovaním. Mojim prvým trénerom bol Rudo Čillík, ktorý bol pre mňa veľkým vzorom. Prvé kroky na lyžiach som absolvovala s mojím ockom, ktorý bol veľmi všestranný lyžiar a turista. Kremnica je krásne mesto a jeho okolie je nádherné v každom ročnom období, pre lyžovanie je priam stvorené.
Kedy ste naposledy Kremnicu navštívili?
- Nedávno som bola na Slovensku v Osrblí, kde boli preteky v biatlone. Bohužiaľ, nemala som možnosť zastaviť sa, ale chystám sa tam po skončení zimnej sezóny na pár dní.
Ako si spomínate na vaše pretekárske začiatky?
- Šport pre mňa začínal atletikou na základnej škole, kde som mala šťastie na pána učiteľa Gorbunova, ktorý si asi u mňa všimol pohybové predpoklady a pripravoval ma v rámci školy. Pretekala som v štvorboji, neskoršie tiež v štafete na 4 x 400 m. Moja triedna učiteľka Eva Berčíková, bola výborná bežkyňa na lyžiach a tiež ma veľmi podporovala. Vyhrala som celoslovenskú súťaž základných škol, a to rozhodlo o tom, že som šla na SPŚE do Liptovského Hrádku, kde mali v tej dobe výborné podmienky a zázemie pre bežecké lyžovanie.
V ktorých kluboch ste počas kariéry pôsobili?
- Mojím prvým klubom bol samozrejme Baník Kremnica, ďalším počas štúdia na strednej škole Tesla Liptovský Hrádok, kde bol mojím klubovým a zároveň reprezentačným trénerom pán Milan Húska (juniorské družstvo). Ďalším klubom, za ktorý som pretekala bola Čevená hviezda Štrbské Pleso a nakoniec Rudá hviezda Jablonec nad Nisou.
Ako vnímate zmeny v bežeckom lyžovaní od čias vašej aktívnej kariéry po súčasnosť?
- Rozdiel medzi lyžovaním podľa mňa nie je, pretože bez tvrdého tréningu nie je možné urobiť výrazné výsledky v žiadnej dobe. Rozdiely sú v materiálnom vybavení a v tom, že šport všeobecne sa stal výraznou komerčnou záležitosťou. Pohľad na úspech či neúspech, je dnes veľmi mierny. Pamätám sa, keď za šieste miesto na olypiáde v Innsbrucku v roku 1976 nás ,,rozpustili" a celý rok sme sa potom pripravovali len v kluboch, bez akýchkoľvek podmienok.
Kedy prišla ponuka do reprezentácie?
- Do reprezentácie som sa dostala v roku 1973 a hneď v roku 1974 sme získali bronz na Majstrovstvách sveta vo Falune v závode štafiet. V reprezentačnom družstve som bola do roku 1985.
Aké boli vaše pocity po olympiáde v Sarajeve. Dlhé roky ste boli jediná Slovenka, ktorá získala medailu.
- Po 12-tich rokoch v reprezentačnom družstve som získala striebornú medailu v preteku štafiet na olympiáde v roku 1984 v Sarajeve. Bolo to vlastne nádherné zakončenie mojej športovej kariéry a každému športovcovi, ktorý sa športu venuje naplno by som to priala. Neexistuje lepší pocit dobre vykonanej práce. Kvalitná bodka za určitou životnou etapou.
Čo sa pre vás zmenilo po olympiáde?
- Po olympiáde sa pre mňa zmenilo mnoho. Začal normálny život, skončila jedna životná etapa. Rozišla som sa s bývalým partnerom a otcom mojej prvej dcéry Lucie. Začala som sa venovať športu z iného uhla, ako trénerka lyžovania. Najprv žiackym kategóriám, potom vďaka môjmu súčasnému manželovi biatlonu, na Športovom gymnáziu v Jablonci nad Nisou, kde som dodnes.
Vaša dcéra sa pod vaším vedením úspešne venuje biatlonu. Aký je vzťah matka - trénerka a dcéra - zverenkyňa?
- Trénovať vlastnú dcéru zatiaľ nie je problém. Vzťah matka-dcéra funguje doma, vzťah trénerka-zverenkyňa zasa na tréningu a závodoch. Gabča je veľmi dobre trénovateľná, pretože vie čo chce dosiahnuť. Myslím, že si veľmi dobre uvedomuje, že jej zatiaľ mám čo povedať. Zároveň si dokážem predstaviť, že v budúcnosti bude moja úloha trénerky slabnúť a zostane len ten prvý vzťah matka-dcéra.
Dcéra Gabriela je úspešnou českou reprezentantkou v biatlone. FOTO: ARCHÍV (GS)
Dlhé roky žijete v Českej republike. Sledujete dianie na Slovensku?
- V Čechách som už 35 rokov. Samozrejme ma zaujíma čo sa deje doma na Slovensku, sledujem politickú situáciu, ale aj šport. Mám kontakt s rodinou, ale tiež mnoho priateľov a známych, ktorých stretávam na rôznych športových a spoločenských akciách.
Aký máte názor na "naturalizovaných" športovcov, ktorí reprezentujú iné krajiny? (napríklad Kuzminová)
- ,,Naturalizovaní" športovci mi nevadia, zvlášť takí, ktorí vozia medaile z olympiády. Keď by som ale mala byť skutočne úprimná, myslím, že väčší problém je to pre tých športovcov. Česká a slovenská verejnosť nie je zatiaľ zvyknutá prijímať ich tak ako napríklad hokejistov, či futbalistov, kde to je normálne. Dôvody, ktoré vedú často športovcov k tomu, že volia
takúto zmenu, sú veľmi často obyčajné vzťahy medzi ľuďmi, určité vyriešenie neúnosnej situácie do ktorej sa dostali .
Myslím si, že Nasťa Kuzminová je priekopníčka a prípadný ďalší ,,naturalizovaní" športovci budú normálnou súčasťou reprezentačných výberov.
Ako vyzerá deň v rodine športovcov?
- Deň v rodine športovcov vyzerá tak, že prioritou rodiny je tréning. Často dvojfázový, takže program sa musí prispôsobiť tak, aby všetko prebehlo bez problémov. Ja musím na tréning so svojou skupinou na Gymnáziu. Dcéra Gabča je v škole, a keď sa vráti, ideme na tréning s ňou. V Jablonci máme osvetlenú streľnicu a lyžiarske trate, tak máme možnosť trénovať aj večer. Je to náročné skĺbiť tak, aby to malo zmysel, ale spolu s manželom sa nám to zatiaľ darí.
Veľa cestujete. ktorá krajina, alebo miesto na vás najviac zapôsobili?
- Keď som aktívne športovala, cestovala som do rôznych zimných stredisiek v Európe aj v Amerike. Dnes cestujem ako trénerka po rôznych miestach v rámci Čiech a okolitých štátov na preteky a sústredenia. Najradšej sa vraciam do Rakúska do Ramsau, kde som často niekoľkokrát za rok a stále sa mi tam páči. Pred dvomi rokmi sme s rodinou absolvovali poznávací pobyt v Amerike, kde sme navštívili Národné parky (Grand Canyon, Brice Canyon, Zion, West Yellowstone park). Veľmi sa nám tam páčilo, ale Rakúsko a severné Taliansko sú mi bližšie. Musím povedať, že aj v Čechách a na Slovensku som navštívila mnoho krásnych miest, ktoré stojí za to vidieť.
Profil Gabriely Soukalovej
Narodila sa 27. februára 1953 v Kremnici, kde začínala s pretekárskym lyžovaním v TJ Baník aj pod vedením olympionika Rudolfa Čillíka. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti kremnickej lyžiarskej histórie. Štartovala na troch olympiádach, troch majstrovstvách sveta a dvoch juniorských ME (NSR, Rakúsko). Má medailu z majstrovstiev sveta. Bola historicky druhou slovenskou, ktorá sa postavila na stupeň víťazov v pretekoch Svetového pohára. Najvýraznejší úspech dosiahla na olympiáde v Sarajeve v roku 1984, kde v štafete 4x5 km získala druhé miesto. Pretekala v časoch, keď sa ešte behávalo len klasickou technikou.
Autor: Robo Lupták
