KREMNICA. Mincovňa, ktorá nepretržite funguje takmer sedem storočí, má nadnárodný rozmer. Od svojho vzniku vyrábala produkty nielen pre Slovensko, ale aj pre mnohé iné krajiny sveta. Ako prvé v nej vyrazili v roku 1329 strieborné groše, postupne v tomto podniku vyrábali rôzne menové sústavy zo striebra, zlata a neskôr aj z iných kovov.
V spoločnosti aténskej Akropoly
O zaradení na zoznam Európskeho kultúrneho dedičstva rozhodli odborníci, ktorí tak reagovali na návrh pamiatkárov v spolupráci s mincovňou.
„Je veľa podobných zariadení, ktoré začali fungovať v stredoveku. Neskôr ich však presunuli, alebo výroba v nich jednoducho zanikla. Potom pokračovali na nejakom inom mieste," povedala Ľubica Pinčíková z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Poukázala tak na unikátnosť kremnickej mincovne, ktorá je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Na Slovensku je to už o štvrtá pamiatka, ktorú na tento zoznam zaradili. „Každá krajina ich zatiaľ môže mať maximálne štyri a na základe pravidiel rozhoduje o svojich nomináciách sama," vysvetlila. „V rámci európskeho priestoru je tam 67 pamiatok, medzi ktorými je napríklad aténska Akropola. Sú tam však aj také, ktoré nemusia byť hmotným dedičstvom, ale symbolmi myšlienok významných velikánov. Česi napríklad na tento zoznam nominovali dom Antonína Dvořáka, Taliani zase dom Verdiho či Pucciniho," vymenovala.
Ľubica Pinčíková s Ivanom Miklošom odhalili na budove mincovne tabuľu Európskeho dedičstva.
Karol Róbert, otec Kremnice
Za výnimočnú označil Mincovňu Kremnica aj minister financií Ivan Mikloš. „Na tento podnik by sme mali byť pyšní. Každú významnejšiu zahraničnú návštevu obdarúvam mincami z Kremnice. Som rád, že sa tu darí skĺbiť modernú výrobu s uchovaním tradície," povedal. „Zakladateľ mincovne, Karol Róbert z Anjou, bol akýmsi propagátorom medzinárodnej spolupráce. Inicioval aj širšiu ekonomickú, hospodársku či obchodnú spoluprácu medzi vtedajším Uhorskom, Poľskom a Českom. Je teda veľmi symbolické, že mince z Kremnice sa kotúľajú po celej Európe už skoro sedem storočí."
Bustu kráľa Karola Róberta z Anjou odhalil historik Daniel Kianička.
„Tento panovník je jednou z najvýznamnejších osobností v našich dejinách. V 14. storočí urobil z Uhorska mocnosť, čo sa týka hospodárstva, financií a menovej politiky. Je považovaný za otca Kremnice, ktorej udelil samosprávu, právo dolovať a založil mincovňu. Tá funguje dodnes a v dejinách finančníctva zohrala veľmi dôležitú úlohu," povedal.
Autorom busty je Pavol Dubina pochádzajúci z neďalekého Revišťa. „Poprsie odliali Kremničania Janko Konuš a Kamil Gubán, kamenný podstavec s textami zhotovilo kamenárstvo zo Zlatých Moraviec," vysvetlil Kianička.
Novú raziareň medailí rekonštruovali šesť mesiacov.
Rekonštrukcia priestorov raziarne medailí trvala šesť mesiacov. „Robili sa tu statické zabezpečenia, špeciálne prevzdušňované omietky, konštrukcie stĺpov a strechy, takisto jej krytina," hovorí marketingový manažér mincovne Jaroslav Setnický. „Budú sa tu raziť umelecké medaile veľkých priemerov a platničky, čiže polotovary na medaile," vysvetlil. Výroba v nových priestoroch by sa mala rozbehnúť do mesiaca.
