ŽIAR NAD HRONOM. Andrea Martinová v minulosti robila v ekonomickej oblasti. Po materskej dovolenke však zostala bez práce. Táto situácia ju prinútila zaoberať sa myšlienkou podnikania. „Pečenie bolo mojím koníčkom. Spravila som si teda cukrársky kurz, aby som získala potrebný certifikát, a v decembri 2008 som sa do toho pustila," hovorí úspešná živnostníčka.
Torta v tvare pyramídy
Ako všetky začiatky, aj tie Andreine boli ťažké. Dnes už však na ne spomína s úsmevom. Výrobu odštartovala pečením klasických zákuskov, no zákazníkom chcela ponúknuť aj niečo nové.
„V Nemecku majú dobrú tradíciu. Každý deň si dajú poobede ku kávičke zákusok. Sladkú dobrotu si doprajú napriek vyššej cene. Páči sa mi, že uprednostňujú svieže zákusky, s rôznym ovocím či tvarohom. U nás niečo také nevídať," vysvetľuje. Tvrdí, že Slováci zostávajú verní tradíciám. „Kupujú radšej dobošky, punčové rezy, veterníky, špice," vymenovala druhy, ktoré našincom chutia najviac. Jej snaha presadiť aj ovocné zákusky však nevyšla úplne nazmar. „Niektoré sa chytili, napríklad višňový koláč, takzvaný schwarzvalder, a tvarohové tortičky idú na odbyt veľmi dobre," usmieva sa. Zároveň pripomenie, že práve tieto špeciality vznikli na základe jej vlastných receptov. „Aj tie ostatné sú síce tradičné, ale receptúry sú moje. Používam trošku iné ingrediencie a spôsob prípravy," vysvetlí. „Pri pečení nikdy nenahrádzam maslo margarínom," pripomenie. Zákazníkom sa snaží vyjsť v ústrety aj rozvozom svojich výrobkov, medzi ktorými nechýbajú ani zákusky pre diabetikov či celiatikov. Pri tortách jej fantázia pracuje naplno a tvrdí, že podľa predstáv zákazníka dokáže vyrobiť čokoľvek. Naposledy vraj vytvorila veľkú egyptskú hrobku.
Cukrárčina je drina
V Andreinom podniku pracuje päť ľudí. „Mám dve cukrárky, ale pomáha mi celá rodina. Dá sa povedať, že sme taká rodinná firma," pokračuje. „Víkendy veľmi nepoznáme, keďže v pondelok chceme mať čerstvé zákusky. Najväčší nápor je však pred Vianocami či Veľkou nocou. A to nehovorím o svadbách," hovorí o náročnosti cukrárskej profesie. „Ľudia si už na nás zvykli, vracajú sa k nám. Takisto vo Zvolene, kde máme tiež svoju prevádzku."
Rozhodnutie podnikať neľutuje. „Keby som to neskúsila, určite by ma to mrzelo. Podnikanie aj samotná Cukrárčina je drina, chce to celého človeka, ale dalo mi to veľa," zhodnotila svoje pôsobenie v podnikateľskej sfére.
Jej práca bola nedávno odmenená, keď získala 2. miesto v súťaži Podnikateľka Slovenska, konkrétne v kategórii Začínajúca podnikateľka. Do 11. ročníka ju prihlásili jej syn a sestra.
„Milo ma prekvapili," podotkla. „Cena je pre mňa zadosťučinením. Povzbudilo ma to do ďalšej práce," povedala. Úspech jej bude pripomínať obraz so soškou.
Svoju budúcnosť vidí optimisticky. Dúfa, že „Ľudia zákuskom a tortám neodolajú a budú ich papať stále. Zavádzame nové trendy, chceme zostať pri doterajšej kvalite našich domácich zákuskov. Plánujeme otvoriť aj novú cukrárničku na Svätokrížskom námestí s posedením na terase a s detským ihriskom. Budem šťastná, ak sa to podarí ešte tento rok," uzavrela.
