BREHY. Obec susediaca s Novou Baňou sa cez eurofondy snaží získať peniaze na projekt protipovodňových opatrení. Na to si však potrebuje od mesta prenajať pozemky, ktoré sú v ich katastrálnom území. Napriek tomu, že minulé novobanské zastupiteľstvo uznesenie v tejto súvislosti vlani v novembri schválilo, súčasní poslanci ho zrušili.
Tencer: Dostávame sa do bodu nula
Starostu Brehov Juraja Tencera správa o zrušení uznesenia nemilo prekvapila.
„Nechápem to. Po zmene vedenia som zašiel za novobanským primátorom, aby sme doriešili nájomnú zmluvu. Povedal, že na to nepotrebuje súhlas zastupiteľstva a jednoducho to podpíše. O to viac ma šokovala nová skutočnosť," hovorí.
Tvrdí, že zrušenie ustanovenia je nelogické. „Ide predsa aj o zatápanie nehnuteľností Novobančanov. Dochádza napríklad k znehodnoteniu ihrísk, ktoré má Nová Baňa na svojom liste vlastníctva," pripomenul s tým, že vlaňajšie opakované povodne narobili veľké škody. „Dostávame sa do bodu nula a vyzerá to tak, že budem musieť rokovať s mestským zastupiteľstvom."
Do projektu protipovodňových opatrení už obec investovala peniaze. Uskutočnili sa prieskumy, geometrické zamerania či posudzovanie vplyvov na životné prostredie. „V marci vyjde výzva, pričom musíme podať žiadosť do 90 dní od jej uverejnenia. Ak nebude kompletná, vzniknuté náklady budeme musieť vymáhať."
Žaloba aj v Štrasburgu
Prenájom pozemkov nie je jediným problémom, ktorý Brehy s mestom majú. Od roku 1975 do roku 1995 patrila obec pod Novú Baňu.
„V tom období Nová Baňa v rámci svojho územia urobila zmeny v katastrálnej hranici. My si však myslíme, že to urobili protiprávne," hovorí Juraj Tencer.
„Prišli sme približne o 50 hektárov, ktoré sme v minulosti spravovali. V súčasnosti na tomto území sídli veľká firma a my prichádzame o ročný zisk z daní, ktorý je približne 16 600 eur," povedal.
„Veľká časť budov spoločnosti Knauf Insulation leží na pôvodnom katastrálnom území Brehov, no nezanedbateľné príjmy má z toho mesto," vysvetlil.
Podľa neho sa to po osamostatnení malo riešiť dohodou. „Nová Baňa nám však naše pozemky, ktoré sme mali vo vlastníctve aj predtým, nevydala. Obrátili sme sa preto na súd."
V roku 1997 podali žalobu na katastrálny úrad v súvislosti s určením hranice Brehov. „Žiaľ, napriek tomu, že sme argumentovali takzvaným reštitučným zákonom, neuspeli sme," pokračuje starosta.
Na krajský aj najvyšší súd poslali odvolania, no opäť bez úspechu. „Keďže o zmene katastrálneho územia sa rozhodovalo bez súhlasu obce, ktorá v tom čase vlastne neexistovala a nikto sa nepýtal ani na názor obyvateľov, cítime sa dotknutí."
Starosta Brehov Juraj Tencer boj o pozemky vzdať nechce.
Brehy poslali v roku 2003 žalobu aj na Európsky súd do Štrasburgu. Opäť bezúspešne.
„Každopádne zmenu z roku 1987, keď došlo k vyhláseniu nového katastrálneho operátu, urobili podľa nás v rozpore s vtedy platným zákonom o územnom členení," povedal starosta. Brehy sa nevzdávajú a sú odhodlané doriešiť priebeh katastrálnej hranice medzi Brehami a Novou Baňou.
Havran: Je to absurdné
Mesto Nová Baňa v súvislosti s katastrálnou hranicou dlhodobo zastáva iný názor ako má starosta Juraj Tencer.
„Prisľúbil som mu, že podpíšem prenájom pozemkov, ale v tom čase som nemal informáciu o tom, že obec Brehy chce podať žalobu na katastrálny úrad v snahe zvrátiť stav ohľadom územnej hranice s Novou Baňou," povedal primátor Ján Havran.
Podľa neho to pohľad na celú záležitosť mení. „Bol som totiž v tom, že bude záujem sa na veci dohodnúť a celú záležitosť po šestnástich rokoch uzavrieť," tvrdí.
„Som presvedčený, že ak by predchádzajúce zastupiteľstvo disponovalo touto informáciou, pán starosta by súhlas určite nezískal," myslí si.
„Je celkom irelevantné, aby sa argumentovalo skutočnosťou, že Brehy sa nesúdia s Novou Baňou, ale s katastrálnym úradom, a teda Slovenskou republikou. Ide pritom o spor o katastrálnu hranicu s mestom Nová Baňa," pokračoval.
„Zdá sa mi absurdné, aby starosta požadoval od mesta prenájom pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jeho obce, na výstavbu trvalých stavieb. Tie by za normálnych okolností, keby došlo k podpísaniu delimitačných protokolov o rozdelení majetku, boli na liste vlastníctva Brehov," hovorí.
Myslí si, že starosta dobre vie, čo má urobiť, aby ochránil majetok obyvateľov a mohol podať projekt protipovodňovej ochrany.
„Brehy sú naším najbližším susedom a máme záujem, aby sa rozvíjali. Okrem toho, mnoho našich obyvateľov má osobné a rodinné vzťahy s Brežanmi, ja tam mám tiež veľa priateľov. Je mi však ľúto, že pán starosta sa na túto tému vyjadruje skôr, ako sme sa spoločne stretli a o veci podrobne porozprávali, aby sme problém vyriešili," dodal.
