Krajskí pamiatkari ju pred rokmi vytypovali na kultúrnu pamiatku, teraz však sami odklepli jej odstránenie.
KREMNICA. Zelený dom v centre Kremnice, ktorý mesto v roku 2006 predalo, počas jarných prázdnin zbúrali. Dnes sú na pozemku, kde ešte pred niekoľkými dňami stál, len hromady kamennej sutiny.
Aktivista: Je to nezvratná škoda
Historik Daniel Kianička, člen občianskeho združenia SOS Kremnica, je šokovaný.
„Pri búracích prácach sme s kolegami zo združenia videli, ako z domu vypadávajú prinajmenšom renesančné zdobené ostenia, čo svedčí o tom, že bol starý stovky rokov," tvrdí.
Historik Daniel Kianička.
Aj keď Zelený dom nebol kultúrnou pamiatkou, nechápe, ako pamiatkari a stavebný úrad mohli s jeho asanáciou, navyše priamo v pamiatkovej zóne, súhlasiť. „Na mieste sme nevideli žiadne sondy ani nič podobné. Nevieme, či tam niekto uskutočnil nejaký historický či archeologický prieskum. Isté je len to, že Zelený dom už nestojí, čo je nezvratná škoda," komentuje udalosť Kianička.
Aktivistom sa z domu po dohode s majiteľom podarilo zachrániť zvyšky drevenej verandy pravdepodobne z konca 19. storočia. „Chceme ich vystaviť, aby aspoň takto ostali zachované," avizuje historik.
Takto Zelený dom vyzeral v roku 2007. SOS Kremnica chce zachovať aspoň jeho drevenú verandu. FOTO:JÁN KROŠLÁK
Na tomto mieste by mal stáť nový rodinný dom. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Stavebný úrad: Majiteľ doložil potrebné stanoviská
Asanáciu Zeleného domu povolili kremnický Stavebný úrad aj Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici.
Súčasný majiteľ, Milan Smolár z Kremnice, ktorý budovu získal od predchádzajúceho súkromného vlastníka, chce na pozemku postaviť nový rodinný dom. Pre zbúranie pôvodného sa podľa jeho slov rozhodol z dôvodu, že objekt nespĺňal podmienky moderného a slušného bývania a bol v zlom stave. "Zatekalo doň, prepadali sa tam krovy, materiál bol znehodnotený."
Dodáva, že pre začatie búracích prác mal všetky potrebné povolenia.
„Vydali sme mu rozhodnutie o odstránení stavby, s tým, že doložil všetky stanoviská, ktoré úrad v rámci stavebného konania vyžadoval. Jedným z nich bolo aj súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu," informuje Žofia Urgelová zo Stavebného úradu v Kremnici.
Navrhovali ho na kultúrnu pamiatku
Pracovníčka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Jarmila Maršálková potvrdila, že súhlas podmienili vypracovaním výskumov a odporučili zachovanie časti objektu, drevenej verandy.
Krajskí pamiatkari však ešte v roku 2003 navrhli dom v takzvaných Zásadách ochrany, ktoré sú podkladom pre územný plán mesta, na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
Mesto návrh ďalej neposunulo, no rok nato kremnickí poslanci odhlasovali dom ako jednu z pamätihodností mesta.
Výsledky výskumov, ktoré mali doložiť alebo vyvrátiť historickú hodnotu budovy, ešte nie sú ukončené.
„Čiastkové výsledky preukázali, že územie bolo hospodársky využívané už v stredoveku, objekt prešiel vývojovými stavebnými prestavbami, prístavbami a nadstavbami až do 20.storočia. Keďže nie sú ukončené výskumy, nemôžeme uviesť, že časť objektu stála na starších stredovekých základoch," píše vo vyjadrení s tým, že majiteľ podmienky, ktoré mu uložili, splnil.
Pamiatkari: Môže za to aj mesto
Otázkou ostáva, prečo pamiatkari pred siedmimi rokmi dom vytypovali na kultúrnu pamiatku, ak neboli presvedčení o jeho pamiatkovej hodnote.
Či je to štandardný postup, sme sa opýtali priamo generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR Kataríny Kosovej, tá naše otázky posunula svojim podriadeným.
Lýdia Kubeková z Pamiatkového úradu SR nám najskôr telefonicky potvrdila, že tento prípad už dávnejšie preverovali a nejde o štandardný postup. V písomnom vyjadrení o niekoľko dní neskôr však píše: „Posudzovanie zámeru asanácie je individuálnym správnym aktom a nedá sa v tomto smere postupovať jednotne. Prirodzene cieľom ochrany pamiatkového fondu je zachovať všetky urbanistické a architektonické hodnoty pamiatkového územia, pre ktoré bolo vyhlásené za chránené."
Za rozhodnutie o odstránení stavby môže podľa jej vyjadrenia aj mesto. Keďže dom samo vyhlásilo za pamätihodnosť, deklarovalo tak podľa nej záujem chrániť ho.
„Mesto pri predaji objektu zaviazalo nového vlastníka k vykonaniu jeho obnovy, avšak pri následnej zmene vlastníckych vzťahov už táto požiadavka bola vypustená," tvrdí Kubeková.
Na ďalšiu otázku, či je možné povoliť zbúranie historického domu, kým nie sú kompletné výsledky výskumov, odpovedá, že Krajský pamiatkový úrad požadoval spracovať len archeologický výskum. Jeho prvá časť sa uskutočnila v marci a apríli minulého roka, teda v čase, keď dom ešte stál na svojom mieste. Druhá etapa príde na rad teraz, po jeho zbúraní.
„Architektonicko-historický výskum domu v čase rozhodovania o asanácii nebolo možné požadovať z legislatívnych dôvodov, keďže v zmysle platného pamiatkového zákona, pred novelizáciou, bolo možné vykonať architektonicko-historický výskum iba na kultúrnej pamiatke," píše Kubeková.
Vlastný zoznam pamätihodností odignorovali
Zodpovednosti sa vzdáva aj kremnický Stavebný úrad a radnica. Tlačový tajomník mesta Silver Jurtinus vysvetľuje, že nie je na samospráve posudzovať historickú hodnotu stavieb, keďže na to nemá oprávnenie ani odbornosť. V tomto smere sa tak spoliehajú na pamiatkarov.
„Zelený dom do zoznamu pamätihodností mesta Kremnica navrhla pani Maršálkvá z Krajského pamiatkového úradu," hovorí Jurtinus.
„Zoznam pamätihodností mesta však nemá takú váhu ako Ústredný zoznam pamiatkového fondu Slovenskej republiky a nie je záväzný. Môžu v ňom byť aj stromy, zvyky a iné kultúrne dedičstvo, ale nie je nadradený Ústrednému zoznamu pamiatkového fondu SR," pokračuje.
Mesto názor pamiatkarov, ktorí so zbúraním domu súhlasili, akceptovalo a do sporu s nimi sa púšťať nechcelo. "Oni majú na starosti ochranu pamiatkového fondu. Ich odborné stanoviská a rozhodnutia musí Stavebný úrad akceptovať ako rozhodnutie orgánu štátnej správy,"
