BREHY. Výroba cimbalov je pre Pavla Škodu koníčkom. Zrepasoval ich už veľa, no ako povedal: „Od piky som doteraz postavil štyri."
Svetový unikát
Prvý cimbal z jeho dielne vyšiel pred pätnástimi rokmi. „Spravil som ho pre moju dcéru. Peňazí nazvyš nebolo, tak som sa rozhodol pre vlastnú výrobu," hovorí o tom, ako sa dostal k svojej záľube. Za vzor si zobral nástroj od Antona Budinského, známeho cimbalistu, ktorého syn Martin hrá v zoskupení Diabolské husle. „Korene má v Novej Bani," podotkol.
Zvláštnosťou je, že Pavel Škoda hru na cimbale neovláda. „Niečo zanôtim na husličkách, ale na tomto zahrám akurát tak stupnicu. Viem to naladiť podľa tabuľky, v ktorej mám nakreslené, kde je ktorý tón. Podľa toho postupne posúvam a nastavujem prvky, aby som dosiahol želaný zvuk."
Majster Škoda sa môže pochváliť aj novinkou, ktorú sám vymyslel. Ide o unikát, údajne jediný na svete, ktorý predstavujú jednoduché pružiny. „Kedysi sa v tejto časti cimbalu používali takzvané listové perá, ja som ich nahradil klasickými pružinami," ukazuje svoj vynález a názorne predvedie jeho praktickosť. Nohou zatlačil cimbalovú stúpačku, pričom sa zodvihli bočné rámy tlmenia strún. „Asi by som si to mal dať patentovať," poznamenal.
Desať ton tlaku
Pavel Škoda opravil už nejeden starý cimbal. Pomohol tak viacerým folklórnym súborom. „Ak sa dá, zrepasujem. Ale napríklad s takým storočným nástrojom sa už nedá veľa urobiť," pripomenie. „Esteticky môže vyzerať dobre, ale zvuk o ničom," povie na rovinu.
V roku 2003 vyrobil v poradí druhý cimbal, ktorý putoval k zahraničným Slovákom do Chorvátska. „Jeden pán, Eduard Miškuf, odchádzal z dediny, v ktorej prežil dlhšie obdobie a chcel tam po sebe zanechať niečo na pamiatku. Voľba padla na cimbal," vysvetlil.
Tretí hudobný nástroj značky Škoda je v základnej umeleckej škole, pre ktorú vyrobil aj zatiaľ svoj posledný, teda štvrtý cimbal. Pre výrobu tohto nástroja je podľa Pavla Škodu dôležité v prvom rade odhodlanie. „Potom zohnať majstrov, ktorí mi prácu uľahčia a urobia na tom nejaké veci," pokračuje. „Keď mám vyrobené hlavy, venujem sa rezonančnej doske. Následne sa to po častiach skladá."
Cimbal je zložený z karosérie, pravej a ľavej hlavy, pričom jedna je ladiaca a druhá napínacia. Na tom je rezonančná doska a pod ňou sú duše. Sú to vlastne kolíky, ktorých je v cimbale 25. Pre porovnanie, husle a všetky sláčikové nástroje majú len jednu dušu. Spodok tvorí hrubá foršňa, pod ktorou je ešte hranol. „Ten zabraňuje tomu, aby sa to celé zlomilo," podotkol. Na podstávkach, takzvaných bábikách, sú natiahnuté basové a holé struny. „Najkomplikovanejšie je navŕtať 140 strún a namontovať ich tak, aby sa jedna druhej nedotýkala. Musí to byť presne vymerané. Mám na to spravenú svoju šablónu," vysvetlil. „Keď sa všetky struny napnú, odhadujeme tam deväť až desať ton tlaku." Samozrejme, celá výroba je finančne nákladná. Len struny ho stoja okolo 400 eur.
Najmladší a jediný?
Cimbal, ktorý Pavel Škoda dokončil len nedávno, vyrábal viac ako rok. „Nemal som čas, ale za normálnych okolností to trvá menej." Práve pre zaneprázdnenosť mu v niečom pomohli aj kamaráti. Pavel Suchý a Maroš Zduch sa podieľali na výrobe karosérie, čiže obalu. Ďalší, Jozef Hudec, vyrobil drevené nohy. „Tak trochu som ich do toho navliekol. Vysvetlil som im, čo od nich očakávam a keďže sú to šikovní stolárski majstri, bez problémov to zvládli podľa mojich predstáv."
Prácu na hudobnom nástroji si pochvaľujú, najťažšie sa im vraj robili oblúky. „Nemá to žiadny pravý uhol. Bola to pre nás nová skúsenosť. Predtým sme už robili rôzne atypické kúsky, ale takéto niečo ešte nie," povedali. Na ostatných cimbaloch, ktoré zhotovil, spravil sám aj tieto často nástroja.
S kamarátmi. Stolárski majstri mu pomohli s karosériou a nohami.
Hovorí sa, že majster Škoda je na Slovensku jediný, kto cimbaly vyrába od základu. „Sú vraj aj ďalší, ale mám podozrenie, že tí ich viac menej repasujú. Každý povie, že vyrába nové, ale keď sa na to pozriem, viem posúdiť, ako to je," tvrdí. „Tiež dokážem vymeniť obal, hlavy a môžem vykladať, že je nový. Spodnú dosku a všetko ostatné nechám pôvodné a kto zistí, že je starý?" pýta sa. S istotou nemôže povedať, že na Slovensku je jediný, ale vyzerá to tak, že je najmladší výrobca cimbalov. „Napriek tomu, že pomaly budem mať päťdesiat rokov," smeje sa.
Keďže k poslednému vyrobenému nástroju má osobný vzťah, rád by si ho nechal. S hudobnou školou, pre ktorú ho robil, sa chce dohodnúť, že keď vyrobí ďalší, zobral by si ho od nich späť. „Najlepšia kravička z maštaľky sa nepredáva," zdôvodnil.
