ŽIAR NAD HRONOM. Sympatická futbalistka si stále rada zahrá rekreačne aspoň v telocvični. Prezradila nám čo jej šport dal, ako vníma úroveň ženského futbalu u nás a vo svete, či to ako ju vnímali chlapci z čias žiackych súťaží.
Kde si s futbalom začínala?
- Ocino bol trénerom žiakov v Slaskej. Tam som začala s aktívnou futbalovou kariérou. Od starších žiakov som prestúpila rovno do Žiaru, takže som dorasteneckú kategóriu akoby preskočila. Po rozpade družstva som až do minulého roka hrala I. ženskú ligu za Selce.
Keďže ťa trénoval vlastný otec, mala si to jednoduchšie?
- Ani nie. Skôr by som povedala, že bol na mňa prísnejší. Nemala som žiadne výhody z toho, že ma trénuje otec.
Ako ťa ako jediné dievča vnímali spoluhráči?
- Stretla som sa aj s negatívnymi reakciami. Hlavne súperi bývali občas v súbojoch agresívny. Nemôžem však povedať, že by mi vyslovene ubližovali.
Prečo si sa rozhodla ukončiť kariéru?
- Klub nám nevytváral adekvátne podmienky. Bol problém s financiami, atmosféra v tíme tiež nebola ideálna.
Nechýbal ti potom šport, ktorému si sa venovala odmalička?
- Samozrejme. Nemala som však veľa možností nájsť si nové pôsobisko, keďže ostatné kluby sú príliš ďaleko od môjho súčasného bydliska.
Ako si kompenzovala absenciu tréningového a zápasového zaťaženia?
- Stále hrávam futbal, venujem sa aj iným športom. V lete si chodím zabehať, v zime lyžujem.
Čo považuješ za svoj najväčší športový úspech?
- Určite by som tam zaradila 2 tituly Majsteriek Slovenska, ktoré som získala zo Žiarom. V tom čase som bola tuším jediná Žiarčanka v tíme.
Máš skúsenosti s reprezentáciou do 19 rokov. Ako spomínaš na časy v národnom družstve?
- Zúčastnila som sa kvalifikácie na Majstrovstvá Európy. Hrávala som na ľavej obrane. Postúpiť sa nám však nepodarilo. Páčilo sa mi že som s národným tímom mala možnosť navštíviť mnoho krajín. Bola som rada, že som mohla reprezentovať Slovensko.
Ako by si zhodnotila úroveň ženského futbalu u nás a vo svete?
- Keď som začínala, bol rozdiel medzi Slovenskom a konkurenciou markantnejší ako je tomu teraz. Hráčska základňa v iných krajinách je omnoho širšia, nedá sa to priamo porovnať. Dá sa povedať, že počas môjho pôsobenia v reprezentácii bol náš ženský futbal ešte v plienkach. Myslím, že teraz je to už lepšie.
Na ktorých trénerov najradšej spomínaš?
- Určite to bol Stano Lupták. On ma spolu s pánom Oswaldom viedol v Žiarskom tíme. V Selciach ma trénoval ďalší super tréner pán Valašík.
Priniesol ti futbal aj negatívne zážitky?
- Najväčšie sklamanie som zažila, keď zrušili žiarsky ženský tím. Dozvedela som sa to len prostredníctvom kamarátky, pretože som v tom čase bola v Anglicku.
Mala si popri futbale čas na štúdium?
- Dalo sa to skĺbiť. Našťastie mi v škole vychádzali v ústrety. Navštevoval som Obchodnú akadémiu v Žiari. Neskôr som chodila do Zvolena na vysokú školu, kde som vyštudovala podnikový manažment.
Ako vyzeral tvoj denný harmonogram počas aktívnej kariéry?
- Vstávala som ráno o siedmej a domov som chodila až večer. Najprv som musela ísť do školy, hneď potom na tréning. A večer sa ešte učiť. Bolo to dosť náročné.
Udržiavaš ešte kontakty s bývalými spoluhráčkami?
- Dá sa povedať, že áno, aj keď väčšinou len cez sociálne siete na internete. Viem napríklad, že baby zo Žiaru už s futbalom skončili.
Chcela by si sa športu venovať aj v budúcnosti?
- Rada by som sa venovala trénerstvu. Veľmi by ma bavilo trénovať deti. Aktívne hrávať sa už nechystám. ROBO LUPTÁK
Autor: Robo Lupták
