KREMNICA. Obnove Štefánikovho námestia v historickom centre Kremnice predchádza archeologický prieskum. Začal v jednom z jeho rohov neďaleko fary.
„Odhaľujeme pri tom architektúry, ktoré tu v minulosti boli," hovorí Róbert Malček z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Chcú vykopať stredovek
Mesto plánuje na mieste priznať časť niekdajšieho Kostola Blahoslavenej Panny Márie, ktorý zrútili v roku 1880. Archeológovia tak pracujú najmä v časti, kde sa nachádzalo jeho východné ukončenie s presbytériom.
Malček potvrdzuje, že išlo o pomerne mohutnú stavbu, ktorá zaberala priestor skoro až po morový stĺp a na šírku mala takmer tridsať metrov.
„Objavili sme zvyšky nejakých základov. Zatiaľ nevieme, čo to presne je. Môže to byť oporný múr pod kryptou kostola alebo časť stavby, ktorá je nakreslená na vedute z osemnásteho storočia," charakterizuje prvé nálezy.
Prieskum by mal trvať niekoľko mesiacov, bude totiž pokračovať súbežne s postupujúcou rekonštrukciou. Aj keď doposiaľ archeologické sondy zachytili len ranonovoveké nálezy, Malček nevylučuje, že narazia aj na stredovek. „Ten tu musí byť a je len otázkou šťastia, či ho nájdeme."
Návštevníkom ukážu časť kostola
Približne na mieste, kde sa kedysi nachádzal hlavný oltár, vyzdvihnú časť základov kostola a vizuálne ich tak sprístupnia návštevníkom.
Takto kostol vyzeral. Olej na plátne Bélu Angyala. REPROFOTO: MÚZEUM MINCÍ A MEDAILÍ KREMNICA
„Dlho sme rozmýšľali, ako chrám odprezentovať. Padali aj názory, že by sme mali vyzdvihnúť celú plochu základov kostola v trávniku, no uvedomovali sme si, že by to rozbilo zelenú plochu námestia. Jeho architektúra je založená na geometrii a čistých líniách, a preto sme sa rozhodli pre čiastočné priznanie stavby," vysvetlila primátorka Zuzana Balážová (nezávislá).
Ľudia si tak podľa nej budú vedieť predstaviť približnú veľkosť a polohu kostola. Celkový obraz by im mala dotvoriť informačná tabuľa s nákresom.
Stred mesta pred polovicou 18. storočia. Perokresba z takzvanej Františkánskej kroniky. REPROFOTO: MÚZEUM MINCÍ A MEDAILÍ KREMNICA
Kostol Blahoslavenej Panny Márie patril k dominantným cirkevným stavbám kremnického stredoveku. Na konci 14. storočia sa stal farským chrámom. Podľa slov historika Daniela Kianičku išlo pôvodne o jednoduchú jednoloďovú stavbu. „Svoju monumentálnu podobu získal až v 18. storočí, keď k nemu pristavili dve veľké veže a malú vežičku na priečelí.“
Pod štukatérske práce a sochársku výzdobu sa podpísal Dionýz Staneti a objednávku na fresky v interiéri a oltárne obrazy zverili Kremničania banskoštiavnickému maliarovi Antonovi Schmidtovi. Pre statické poškodenia kostol v roku 1880 zrútili. „Archívne záznamy hovoria, že v kostole sa kázalo aj proti čarodejníctvu,“ spomenul kuriozitu historik.
Zaujímavé boli aj osudy výzdoby kostola. Niektoré jej časti putovali do múzea v Budapešti, ďalšie sa dostali do súkromnej zbierky grófa Štefana Ambrózyho, ktorý ich mal vystavené vo svojom záhradnom pavilóne sídla v Tesárskych Mlyňanoch. Oltárne plátna boli postupne premiestnené do františkánskeho kostola v Kremnici. Dnes sú časti výzdoby v kremnických alebo v bratislavských múzejných inštitúciách a galériách.
