V Banskej Štiavnici by malo dôjsť k zlúčeniu dvoch stredných škôl. Riaditeľka jednej z nich je presvedčená, že tú ich tento krok „potopí".Zámery kraja nezastavili ani protestné akcie či petície. Napríklad Strednej priemyselnej škole stavebnej v Banskej Bystrici nepomohlo ani viac ako 11-tisíc podpisov na petičných hárkoch.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) chce spojiť niektoré stredné školy. Predseda kraja, Vladimír Maňka, je presvedčený, že optimalizácia školstva je nevyhnutná. S tým nesúhlasí Andrea Bednářová, riaditeľka Strednej odbornej školy Ľudovíta Greinera v Banskej Štiavnici.
Nadregionálny rozmer
Andrea Bednářová poukázala na nadregionálny rozmer školy, ktorú vedie. „Máme celoslovenskú pôsobnosť od Popradu až po Bratislavu, nie sme závislí na Štiavnici. Takže tvrdenie, že v meste máme pokles deviatakov, neobstojí," hovorí. „Teraz sa nám sem hlási okolo 45 žiakov, čo je dobré číslo," podotkla. Tvrdí, že študentov nevychovávajú pre úrady práce. „Deväťdesiat percent našich absolventov sa hneď po škole zamestná," vysvetlila. „Ak nás spoja, naše odbory zaniknú," myslí si. „Na Slovensku sú dva jasné príklady takéhoto scenára. V Ivanke pri Dunaji a Prešove. Slová spojená škola jednoducho stratia svoj význam. Hoci pôjde o dve organizačné zložky, nikto nevie, čo sa za tým skrýva." Mrzí ju, že už teraz sa ozývajú rodičia, ktorí v prípade zlúčenia škôl svoje dieťa zo školy odhlásia. „Jednoducho neveria, že kvalita zostane na rovnakej úrovni ako doteraz."
Riaditeľka pripomenula, že ich škola je prvým lesníckym učilišťom na Slovensku s päťdesiatročnou históriou. „Napriek nepriaznivej situácii verím v triezvy úsudok predsedu kraja a v to, že nakoniec to stiahne."
Škrtali, kde sa dalo
Michal Hajko, predseda rady školy Ľudovíta Greinera, informoval, že momentálne majú 143 žiakov. „Za ostatných päť rokov sme sa dostali do plusových hodnôt, nemáme žiadny ekonomický problém. Zo 17-miliónového dlhu (v korunách) sme sa dostali do plusu," povedal. „Aby sme školu udržali, išli sme do skromnejších priestorov. Zo 78 zamestnancov sme 54 prepustili. Škrtali sme, kde sa dalo," vysvetlil ako sa im to podarilo. „Zlúčenie nás potopí. Veď naše mesačné náklady na energie sú zhruba 1 300 eur, čo je s inými školami neporovnateľné," pokračuje. „Areál, do ktorého by sme sa mali presťahovať, je kapacitne pre 1 200 študentov. Tam by sme mali vyučovať teóriu, ale náš odborný výcvik by zostal v doterajších priestoroch. Minimálne energie by sme tak museli platiť dvakrát, náklady sa nám teda zvýšia."
Michal Hajko, predseda rady školy Ľudovíta Greinera.
Andrea Bednářová poukázala aj na zvýšenie personálnych nákladov. Stredná odborná škola obchodu a služieb, s ktorou sa majú spojiť, má popri 400 študentoch 88 zamestnancov. „Keby sme sa zlúčili, predpokladáme zhruba 450 žiakov, na ktorých by pripadlo až 112 zamestnancov."
Jediné východisko?
Viera Gregáňová, riaditeľka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Banskej Štiavnici, sa k zlučovaniu vyjadrí až po zasadnutí BBSK. „Dovtedy na túto tému podáva informácie len pán Hajnala," povedala.
Optimalizačný návrh na zlúčenie obidvoch škôl je pripravený na zasadnutie zastupiteľstva BBSK, ktoré má byť 27. apríla v Banskej Štiavnici. Podľa hovorcu župy, Petra Hajnalu, o tom definitívne rozhodnú krajskí poslanci. „Je na nich, či to podporia, alebo nie," podotkol. On sám je však presvedčený, že je to jediné východisko, ako získať viac peňazí do školského systému.
„K zániku lesníckych odborov SOŠ Ľudovíta Greinera nedôjde, to je našou prioritou," pokračoval. „Vznikne Spojená škola s organizačnými zložkami Stredná odborná škola Ľudovíta Greinera a Stredná odborná škola obchodu a služieb. Zachovajú sa tak učebné a študijné odbory obidvoch škôl," dodal s tým, že po rekonštrukcii areálu, kde sa majú presídliť, predpokladajú úspory v personálnej oblasti.
Nepomohla ani petícia
V Banskobystrickom samosprávnom kraji má dôjsť k spojeniu stredných škôl v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Poltári, Rimavskej Sobote a vo Zvolene. Optimalizácia školstva je podľa predsedu BBSK, Vladimíra Maňku, nevyhnutná. „Niektoré školy dokážeme dostať do jednej budovy. Ušetríme tak na energiách, aj na obslužných činnostiach,“ povedal.
„Predpokladaná úspora v roku 2011 predstavuje sumu 600-tisíc eur. V roku 2012 však už bude táto úspora dvojnásobná,“ uviedol hovorca župy Peter Hajnala.
