LUTILA. Do redakcie sa nám ozvali dvaja obyvatelia obce Lutila. Nepáčil sa im masívny výrub stromov, ktorý v uplynulých týždňoch pre Správu stredného Hrona uskutočnili pozdĺž Kopernického a Lutilského potoka dodávateľské firmy.
„Vyrúbali takmer všetky stromy, aj tie, ktoré boli zdravé a nijako nezavadzali," tvrdili Lutilčania, ktorí nechceli byť menovaní. „Nevedno ani, kde skončí drevo a kto na ňom zarobí. Niekoľko dní ho z obce odvážali kamióny s rôznymi poznávacími značkami," upozornili nás.
Niektorí z obyvateľov sa sťažovali
To, že výrub drevín popri obecných potokoch vyvolal u obyvateľov aj negatívne reakcie, potvrdil starosta Lutily Ján Pružina (nezávislý).
„Niektorí sa sťažovali, že im bude vidieť do záhrad, iní sa obávali, že teraz bude veľká voda brať brehy. Objavili sa aj výčitky, že tí, ktorí to robia, chcú na tom iba zarobiť," vymenoval najčastejšie z nespokojných ohlasov.
Niektorým Lutilčanom sa masívny výrub nepozdáva. FOTO: IVA ZIGOVÁ
O vypílenie stromov, ktoré môžu počas povodní zhoršiť situáciu, požiadala správcu tokov, teda Slovenský vodohospodársky podnik – Správu stredného Hrona, obec. Miestni poslanci sa na tom uzniesli po minuloročných povodniach, ktoré Lutilu zasiahli 15. a 16. augusta. „Trochu nešťastným riešením bolo, že k výrubu nedošlo hneď vlani v septembri, ale až teraz. Ľudia totiž rýchlo zabúdajú," vysvetľuje si spomínané sťažnosti Pružina.
Starosta nevie posúdiť, na základe akých kritérií vyrúbali konkrétne stromy, no povedal, že obec trvala len na odstránení niektorých z nich.
Vodohospodári: Výber urobil odborník
Riaditeľ Správy stredného Hrona Rudolf Sýkora tvrdí, že nešlo o žiadny živelný zásah, ale o takzvaný prebierkový výrub s cieľom zlepšiť protipovodňovú ochranu. So žiadosťami o úpravu potoka a jeho brehov sa na vodohospodárov podľa jeho slov po vlaňajších záplavách obracali tamojší obyvatelia, záhradkári aj starostovia obcí. Nesúhlasné hlasy preto považuje za paradox.
Stromy určené na výrub, s ktorého obdobou sa miestni mohli naposledy stretnúť pred viac ako dvadsiatimi rokmi, vybral podľa Sýkorových slov dendrológ, teda odborník na dreviny.
„Ich počty, výšky, hrúbky a druhy sú veľmi presne zdokumentované. Podrobné informácie o projekte sú k dispozícii v našom sídle vo Zvolene, kde do nich možno nahliadnuť."
Z brehov podľa neho zmizli iba stromy nebezpečné v brehovom poraste, napríklad topole, ktorých vysoký vek a zlý zdravotný stav ohrozoval okolité domy a záhradky. Ostať mali dreviny s brehoochrannou funkciou. „Pre nás je dôležitý ich koreňový systém, ktorý má spevňujúcu úlohu," upresnil Sýkora.
Kšeftovanie s drevom Sýkora vylúčil
Čistenie zabezpečovali dve firmy, ktoré vodohospodári vybrali na základe verejného obstarávania. Za práce podnik zaplatí časťou sumy z predaja vyrúbaného dreva.
Riaditeľ Správy stredného Hrona odmieta, že by sa s vyťaženým porastom kšeftovalo. „My síce ďalej nepreverujeme, kam zhruba tisíc kubíkov dreva poputujú, spoločnosti, ktoré výrub zabezpečili, ho môžu predať komukoľvek. Nám však odovzdajú približne šesťtisíc eur z jeho predaja."
V niektorých úsekoch ostali po pilčíkoch iba pne.
Kam tieto peniaze vodohospodári investujú, riaditeľ nekonkretizoval. Dodal však, že vlaňajšie pozáplavové úpravy koryta Lutilského potoka na ploche od družstva v Žiari nad Hronom po cestný most v Lutile už štátny podnik stáli viac ako 20-tisíc eur.
Problémové topole môžu ohroziť domy
V súčasnosti sa v obci pracuje už len na dočisťovaní po prácach. „Problémom ostávajú ešte dva topole, ktoré sú v blízkosti rodinných domov a nie je ich kam zhodiť. Navyše sa k nim nedostane žiadna technika," spomenul komplikácie starosta Lutily.
Aktuálne sa podľa jeho vyjadrenia spracúva aj projektová dokumentácia na úpravy koryta potokov, ktoré by mali riziko povodní ešte viac obmedziť.
