Po aktuálnom sčítaní obyvateľstva v oboch obciach zrejme klesne ich počet na zhruba pätnásť percent.
KUNEŠOV, KRAHULE. Kuneschhau a Blaufuss. To sú nemecké názvy obcí, kde dodnes žijú potomkovia nemeckých osadníkov, ktorí ich založili. V súčasnosti sú označené dvojjazyčne. Ak počet menšiny klesne výrazne pod dvadsať percent, tabule v národnostnom jazyku odtiaľ zrejme zmiznú.
Nemecké značenie odstrániť nechcú
Dvojjazyčnými názvami sú označené obce, kde menšina dosahuje viac ako dvadsať percent.
„Ešte pred desiatimi rokmi sme tu mali 19-percentnú nemeckú menšinu," informoval starosta Kunešova Ján Ihring. Číslo tesne pod hranicou dvadsiatich percent im nezabránilo, aby tabuľu pri ceste, označujúcu názov obce aj v nemčine, odstránili. „Bolo to naozaj tesné, rozhodli sme sa teda, že ju tam necháme," vysvetlil starosta. „Nikto nám to nezakázal," povedal. Čo prinesie práve prebiehajúce sčítanie obyvateľstva, nevie odhadnúť. „Starí ľudia sa pominuli a koľkí mladí sa k nemeckej národnosti prihlásia, je otázne. Predpokladám, že by to mohlo byť do 16 percent," zatipoval nakoniec. „Dozvieme sa to o nejaké dva týždne," podotkol.
Ján Ihring plánuje značenie s nemeckým názvom nechať pri vstupe do obce aj naďalej, bez ohľadu na výsledky sčítania obyvateľstva. „Komu by to malo prekážať?" pýta sa. Vzápätí poukázal na to, že pri súčasnej klesajúcej krivke budú mať v Kunešove o niekoľko rokov možno len päťpercentnú nemeckú menšinu.
Kedysi tvorili väčšinu
Starosta Krahúľ, Miroslav Schwarz, očakáva, že k nemeckej národnosti sa v obci prihlási do pätnásť percent obyvateľov.
„Je to spôsobené tým, že v ostatnom období sa sem prisťahovalo veľa mladých rodín slovenskej národnosti. Starší, pôvodní obyvatelia, ubúdajú," informoval. „Tabuľu s označením obce v nemčine sami neodstránime. Je to v kompetencii cestárov, ktorí sú povinní zabezpečovať dopravné značenie. Podľa zákona by to mali odstrániť oni," vysvetlil.
„Veľa starších už pomrelo, takže počet ľudí s nemeckou národnosťou tu určite klesne," tvrdí Regina Lukáčová, ktorá sa v Krahuliach hlási k menšine. „Poteší ma, ak nás teraz bude aspoň pätnásť percent," povedala. Tiež si myslí, že nemecké označenie obce, teda Blaufuss, by si mohli ponechať aj naďalej. „Keď prídu rodáci, dobre im to padne," zdôvodnila.
Regina Lukáčová. V jej dievčenských časoch tvorili obyvatelia s nemeckou národnosťou v Krahuliach väčšinu.
Za jej dievčenských čias tvorili ľudia s nemeckou národnosťou v Krahuliach väčšinu. „Po vojne nás ale všetkých evakuovali a keď sme sa vrátili, mnohé domy zostali prázdne. Po vysťahovalcoch, ktorí už domov nikdy neprišli, ich začali obsadzovať prisťahovalci. Začalo sa to miešať," povedala. Pri súčasnom stave si myslí, že menšina v obci sa postupne úplne vytratí. „Je mi to ľúto, lebo ďalšie generácie pri slove Blaufuss už ani nebudú vedieť, o čo vlastne ide," dodala.
Modrá noha súvisí s tromi verziami
Nemecká kolonizácia Kremnice a okolia začala v 14. a skončila v 15. storočí. Nedá sa presne zistiť, odkiaľ kolonisti prišli. Podľa nárečia je však pravdepodobné, že zo Sliezska a Bavorska.
Blaufuss znamená v preklade modrá noha. Sú tri verzie, prečo tak obec, teda súčasné Krahule, nazvali. „Pravdepodobný zakladateľ, jeden kremnický mešťan, sa volal Blaufuss,“ hovorí o prvej verzii Krahuľčanka Regina Lukáčová. „Druhou je, že keď prvý osadník hľadal vhodné miesto, prišiel na lúku, kde sa nachádzalo veľa čučoriedok. Keďže bol bosý, nohy mal od nich modré,“ povedala. Následne spomenula aj tretiu verziu. „Keďže tu bol predtým les, osadníci v ňom klčovali stromy. Pritom sa poudierali tak, že im z toho zmodreli nohy,“ vysvetlila. „Ale ktorá z týchto verzií je skutočná, to sa nevie,“ uzavrela.(ešte)
