ŽIAR NAD HRONOM. Mesto pripravuje predbežný rozpočet na projekt kontajnerového bývania pre obyvateľov časti Pod Kortínou.
„Momentálne naši ľudia spracúvajú projekt kontajnerového bývania, ktorý má ukázať, koľko by podobné riešenie šité na mieru žiarskej osady stálo a čo všetko by si vyžadovalo,“ hovorí primátor Žiaru nad Hronom Ivan Černaj (nezávislý). Pre novú alternatívu bývania má mesto vyhliadnuté dva možné pozemky v blízkosti súčasnej osady, primátor ich ale zatiaľ konkretizovať nechcel.
Náklady na výstavbu kontajnerových bytov samospráva znášať odmieta. Pripravovaný rozpočet má byť východiskom pre rokovania s predstaviteľmi štátu.
Štandard bývania sa v osade od chatrče ku chatrči líši. FOTO: IVA ZIGOVÁ
V chatrčiach žiť nechcú
V osade žijú ľudia v rôznych podmienkach, mesto ich počet odhaduje na asi štyristo. Obývajú niekdajšie záhradné chatky, chatrče aj prerobené psie koterce. Problémom celej lokality sú zlé hygienické podmienky a divoké skládky.
„Je tu bodrel, keď je teplo, smrdí to, pritom sú tu všade malé deti,“ opisuje situáciu Eva Tóthová. Spoločne so širšou rodinou žijú v malej chatke.
„Niektorí tunajší Rómovia nemajú vodu ani elektrinu. To by im pomohlo,“ pridáva sa Jana Berkyová, ktorá sa chce z osady dostať niekam do podnájmu.
Do nových kontajnerových bytov by sa zo svojej chatrče rád presťahoval aj Vladimír Bujka. „Ale tak, aby každá rodina mala vlastný, lebo tu sme všetci pohromade, švagrovci, svatovci.“
Na otázku, ako sa Pod Kortínu dostali, odpovedá. „Čo vám poviem, to je problematické. Bývali sme na slobodárke, tá potom prešla pod súkromníka a museli sme sa vysťahovať.“
Po vodu si z časti osady, kde žije, chodievajú k studničke, elektrinu podľa jeho slov majú z vlastnej centrály.
Tvrdí, že nájom v kontajnerovom byte by si platiť dokázali a nové bývanie by neničili. „Nie sme všetci rovnakí, aj keď bývame v chatrčiach,“ tvrdí.
Vladimír Bujka tvrdí, že nové obydlia by osadníci neničili. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Pollák: Sú aj obce, ktoré problém riešia
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák v riešení bytovej otázky žiarskych Rómov prostredníctvom kontajnerových bytov problém nevidí. „Tento spôsob sa využíva aj v niektorých lokalitách východného Slovenska namiesto výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu.“
Upozorňuje, že žiarska osada nepatrí na Slovensku medzi tie najproblémovejšie.
„Sú obce, ktoré mali väčšie problémy, ale tým, že boli ochotné investovať čas, energiu a financie do obyvateľov rómskych komunít, tak sa im podarilo zlepšiť nielen sociálno-ekonomické postavenie Rómov, ale aj celkovú situáciu v obci a vzťahy s majoritou. Napríklad v obci Nižný Komárnik sa zlikvidovala celá rómska osada, v obciach Sveržov, Chmiňany starostovia preukázateľne zmenili život Rómov,“ tvrdí.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity tvrdí, že v niektorých obciach sa problém s osadami darí riešiť. Od tej žiarskej sú niektorí obyvatelia oddelení aj takýmto múrom.
Ministerstvo: Možnosti existujú
Hľadať možnosti financovania takýchto projektov je však podľa Polláka na samosprávach, pričom podľa jeho slov aj v súčasnosti existujú dotačné schémy ministerstiev, ktoré to umožňujú.
Jeho slová potvrdil aj hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Krajčovič.
„Zo strany štátu sú prijaté právne predpisy, ktoré upravujú možnosť poskytovať zdroje na obstaranie nájomných bytov, aj pre riešenie bývania obyvateľov nelegálnych osád,“ píše vo vyjadrení.
Ministerstvo podľa jeho slov poskytuje mestám a obciam dotácie na obstaranie nájomných bytov v rozpätí od 20 do 75 percent oprávnených nákladov stavby v závislosti na type obstarávaných nájomných bytoch a priemernej podlahovej ploche bytov.
Možnosť sa pritom podľa Krajčoviča vzťahuje aj na kontajnerové bývanie. „Ale len v prípade, že na takúto stavbu bolo vydané stavebné povolenie a ide o riešenie trvalého bývania,“ upresnil.
