HRONSKÝ BEŇADIK. Trvalo štyri roky, kým hrad v Beňadiku dostal dnešnú podobu. Materiál naň dovážal jeho majiteľ z devínskeho kameňolomu, v súčasnosti je takmer dokončený.
Medzi množstvom miestností v „paláci“ dominuje rytierska sála. V nej pútajú pozornosť starožitné predmety. „Už pätnásťkrát sa mi sem vlámali,“ posťažoval sa domáci pán.
Vízia stredovekých rytierov
Stanislav Pánis sa považuje za rytiersky typ. „Vždy ma zaujímal stredovek, gotika a rytierstvo. Pri tom slove hneď každého napadne čestnosť, statočnosť, ušľachtilosť a úcta k ženám,“ hovorí.
Beňadik si vybral najmä pre jeho katedrálu. „Pri pohľade na ňu mám pocit, akoby sa práve tu rodila gotika. Akoby ju tu len včera začali miesiť,“ podotkol. „Preto som sa rozhodol, že svoje kultúrno-spoločenské, životné, ekonomické videnie Slovenska si budem realizovať tu a založil som Spoločnosť pre zachovanie tradícií.“
Pri myšlienke postaviť hrad vychádzal z vízie stredovekých rytierov. „Tí si po každých sto kilometroch museli oddýchnuť, koňa napojiť, zajesť si, pospať a ísť ďalej,“ vysvetľuje. „Vo svete je množstvo nadnárodných občerstvovacích reťazcov. Na Slovensku som chcel zaviesť niečo podobné pod názvom Zastavenie u statočného rytiera. S tým rozdielom, že by to bolo charakteristické slovenským stredovekom.“
Začiatky sú ťažké
Francúzska architektúra, kultúra a história Pánisa fascinujú. „Tisíc rokov sme tu nemali žiadnych vládcov. Kým nás vyplienili, doslova zruinovali, Francúzi si vďaka svojim kráľom všetko zachovali,“ porovnáva osudy dvoch krajín, medzi ktorými však vidí podobu. „Táto oblasť mi pripomína niečo ako zámky na Loire,“ spomenie ďalší z dôvodov, prečo sa rozhodol pre Beňadik.
Celú stavbu hradil zo svojich peňazí. „Nedostal som žiadny grant,“ podotkol. „Predal som byt v Bratislave. Okrem toho, už keď sa lámali režimy, mal som niečo našetrené. Ako muzikantovi sa mi celkom darilo,“ spomenie svoju kariéru hudobného skladateľa.
Na hrade usporadúva rôzne podujatia. „Nedávno sme tu mali historické návraty a každý víkend robíme nejaké vystúpenia. Chcem tu mať stálu scénu,“ hovorí o budúcnosti. „Začiatky sú vždy ťažké, ale verím, že sa to uchytí. Ľudia sa tu budú môcť najesť, ubytovať, oddýchnuť. Zastavenie u statočného rytiera sa tak naplní aspoň v Hronskom Beňadiku.“
