BANSKÁ ŠTIAVNICA. Už niekoľko dní prekvapuje ľudí, ktorí prechádzajú interiérom banskoštiavnickej železničnej stanice, päťmetrový šikmý panelák akoby vyrastajúci zo zeme.
Ide o jednu z inštalácií slovenského výtvarníka žijúceho v Prahe Tomáša Džadoňa, ktorý panelák vníma ako svoj rodný dom a v tvorbe skloňuje práve sídliskovú architektúru.
Dielo, ktoré váži asi tonu, postavili v hale stanice za dva dni.
Symbol sídliska v historickom meste
„Po pozitívnej skúsenosti s BANSKOU ST A NICOU z vlaňajšieho sympózia Áno_Lino nám Tomáš ponúkol, či by sme neprijali do depozitu nejaké jeho dielo. Ukázalo sa, že ide o obrovský panelák,“ spomína s úsmevom jedna z iniciátoriek projektu kultúrneho a umeleckého centra BANSKÁ ST A NICA sídliaceho v stále funkčnej vlakovej stanici Zuzana Bodnárová.
Náhodní cestujúci, alebo návštevníci BANSKEJ ST A NICE tak v hale narazia na niečo, čo by v podobnom priestore nečakali.
„Veríme, že nikoho z návštevníkov nenechá táto najvyššia súčasná socha v meste bez emócií. Témy ako verejný priestor, súčasné umenie, architektúra a prieniky týchto médií sa stretávajú práve v tejto inštalácii," hovorí Bodnárová a vzápätí spomenie aj ďalšie z možných čítaní diela.
„To môže byť spojené s banskoštiavnickým sídliskom Drieňová, kde žije väčšina obyvateľov mesta a je v susedstve stanice.“
Je to atrakcia alebo to padá?
Panelák, ktorý bol doposiaľ vystavovaný iba v galériách v Prahe, Košiciach a v Bratislave, po prvýkrát nainštalovali vo verejnom priestore.
Reprezentant sídliskovej architektúry tak „číha“ na turistov, ktorí do historickej Banskej Štiavnice pricestovali vlakom, priamo po prvých krokoch z perónu.
Tomáš Džadoň, slovenský výtvarník žijúci v Prahe, prišiel svoje dielo do Banskej Štiavnice nainštalovať osobne. FOTO: OZ ŠTOKOVEC
Práca Tomáša Džadoňa vznikla v roku 2009, tesne pred dvadsiatym výročím 89. a podľa autora bola jedným zo záverov premýšľania na túto tému.
„Vytvoril som ju pre výstavu v Prahe s názvom Je to atrakcia alebo to padá? Bola to otázka divákovi, ale aj mne samému, či tú škaredú minulosť prijímame alebo by sme na ňu najradšej zabudli a zničili ju. Ten nahnutý panelák je akoby zastavený pohyb a na položenú otázku by si mal odpovedať každý sám,“ komentuje inštaláciu v staničnej hale jej autor.
