Bola pre vás ponuka Žarnovice výzvou?
- Môžem povedať, že áno. Nepamätám si totiž, že by som prebral klub, ktorý má po jesennej časti osem bodov. V novembri ma oslovil pán Mikuška a ja som s jeho ponukou súhlasil.
Ako prebehla zimná príprava?
- Keď som sa zoznámil s hráčmi, boli väčšinou bez elánu. Slabá bola aj ich kondícia. V prvom rade som sa rozhodol dať tím dohromady a presvedčiť družstvo, že aj nemožné, je niekedy možné. Musel som ich presvedčiť aby mi verili. Postupne som na nich zvyšoval nároky. Všetko som však robil postupne.
Vašim asistentom je Ivan Zelovič. Ako sa vám s ním spolupracuje?
- V pánovi Zelovičovi som našiel človeka, ktorý poznal miestne pomery. Niektorí hráči mu ako mládežníci "prešli cez ruky". To bolo veľké plus. Celkove môžem povedať, že spolupráca s vedením je na veľmi dobrej úrovni.
Verili ste, že družstvo udržíte v súťaži?
- Dôležitý bol začiatok jarnej časti, kde sme dokázali dokázali získať body aj s ťažkými súpermi. Na hráčoch sa hneď prejavila väčšia chuť po víťazstvách. Získali presvedčenie, že moje metódy sú správne, napriek tomu, že som mal na nich vyššie nároky, na aké boli doteraz zvyknutý.
Keď ste družstvo skonsolidovali, zmenili ste aj tréningové metódy?
- Samozrejme. Na začiatku som ich nechcel vystrašiť. Každému hráčovi som poskytol priestor na realizáciu. Musím povedať, že podobnú disciplínu v tíme som už dávno nezažil.
Ako vidíte nasledujúcu sezónu?
- Priznám, že mám trochu obavy. Vo futbale totiž nikto nie je prorokom a veci, ktoré nám vyšli teraz, sa nabudúce nemusia podariť. V kabíne som po sezóne hráčom povedal, že sme si zahrali, potešili sme sa tomu čo sa dosiahlo, skončila sa však jedna etapa. Teraz máme čistý stôl a ideme od začiatku.
Trúfate si povedať konkrétne umiestnenie v tabuľke?
- Povedal by som, že sa chceme vyhnúť problémom, ktoré v klube boli predtým. To znamená nehrať opäť o záchranu, skonsolidovať sa. Myslím, že reálne dokážeme obsadiť šieste až deviate miesto. Možno je to pre niekoho mále, ale nepočítame s veľkými nákupmi, možno prídu hráči, ktorí boli na hosťovaní.
Ako skúsený tréner nemáte vytipovaných hráčov, ktorí by mohli posilniť Žarnovicu?
- Mám dobré kontakty na kvalitných hráčov. Podľa mňa však nákup cudzích hráčov nie je správna cesta. Skôr by som povedal aby aspoň osem hráčov zo základnej zostavy bolo domácich. Hosťujúci hráči by potom mali odviesť maximum práce.
Mohli by ste zhodnotiť hru Žarnovice v jarnej časti?
- Musím pochváliť najmä defenzívnu činnosť družstva. Pomohol nám aj brankár Herold. Obranná hra mala svoj dobrý systém, vrátil sa aj Zelovič. Obrane som teda prispôsobil aj herný koncept. Po úspešnom začiatku však prišiel nešťastný zápas s Krupinou a jedna remíza doma. Potom sme trošku znervózneli, nedovolili sme však aby to v tíme príliš zarezonovalo.
Ako ste na lavičke prežívali posledný zápas?
- Určite ťažko. Aj keď mám za sebou množstvo zápasov. Ku koncu som už takmer strihal meter ako na vojne. Po zápase prišla neuveriteľná uľava.
So záchranárskymi prácami máte bohaté skúsenosti aj z iných klubov. V čom je tajomstvo vášho úspechu?
- V prvom rade nepodceňujem žiadneho hráča, pre mňa sú všetci rovnocenní. Hľadám s nimi spoločnú reč. Nie som zástanca len biča, som bič aj cukor. Uznávam kolektívne poňatie hry. Mám rád aj individuality, musia však pracovať pre tím. Alfou a omegou je aj dodržanie hernej disciplíny.
Čo považujete za váš najväčší trénerský úspech?
- Niekoľkokrát sa mi s rôznymi tímami podarilo postúpiť. Dalo by sa však povedať, že práca v Žarnovici a zisk 22 bodov v jarnej časti, keď po jeseni ich bolo len 8, je jeden z mojich najväčších úspechov. Nemôžem však povedať, že je to celé moja práca. Musím spomenúť všetkých od hráčov až po vedenie, ktorí sa tomu oddali a verili, že sa dokážeme v súťaži udržať.
Autor: Robo Lupták
