NEVOĽNÉ. Veriaci z celého okolia a rôznych kútov Slovenska sa včera prišli rozlúčiť s diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Pohrebné obrady sa začali svätou omšou o desiatej v banskobystrickom Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, na ktorej sa zúčastnilo zhruba päťtisíc ľudí. Vo svojom testamente Baláž uviedol, že chce byť pochovaný v rodnej obci Nevoľné, kde podvečer pohrebné obrady pokračovali.
Traktorista, vodič, biskup
Miestny kostol bol počas rozlúčkovej omše plný. Stovky ľudí sa dovnútra nezmestili, obrad teda absolvovali v jeho okolí.
„Spomínam si, keď bol pričinením vášho rodáka Rudolfa v roku 1970 požehnaný tento chrám,“ prihovoril sa v kázni žilinský biskup Tomáš Galis, Balážov dlhoročný blízky spolupracovník. „Chodievala sem pomáhať mládež zo všetkých tých miest, kde pôsobil ako kaplán. Vtedy sme sa modlili za biskupov. Určite nikto ani len nesníval, že spomedzi vás vyjde jeden z nich,“ povedal. „Museli ste ešte dvadsať rokov počkať. Chrám ste už mali, ale potom Rudolf do neho prišiel ako banskobystrický diecézny biskup.“ Následne Galis pripomenul roky normalizácie, keď Baláža ako kaplána často prekladali. „Od roku 1971 sa dostal mimo pastorácie, lebo bol bez štátneho súhlasu. V tom čase najskôr pracoval ako traktorista v Nevoľnom, potom ako vodič nákladného auta v domácich potrebách. Keď v roku 1982 dostal opäť štátny súhlas, stal sa správcom farnosti v Turčianskom Petre v martinskom dekanáte. Tam pôsobil až do februára 1990, keď ho už blahoslavený Ján Pavol II. menoval za banskobystrického biskupa,“ zhrnul jeho životopis.
Pohrebná svätá omša v kostole v Nevoľnom. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Diecézni kňazi. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Biskupa po obrade vynášajú z kostola. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Všetkých šokoval
„Pán ho povolal nečakane na následky krvnej embólie uprostred práce. Všetkých nás to šokovalo. Keď bol ešte mladým kňazom, hovorievali mu Rudko, Rudko, nie tak prudko. Bolo to pre neho príznačné, do poslednej chvíle tak žil,“ pokračoval Galis. Poukázal aj na jeho biskupské heslo „Pravda vás vyslobodí“.
„Bol príkladom pokory a horlivosti za pravdu. Celý sa daroval službe Bohu, aj blížnemu,“ dodal.
Mnohí v Nevoľnom poznali Rudolfa Baláža osobne.
„Často sme ho tu vídali. Vnímal som ho ako veľmi dobrého človeka. Dá sa povedať, že predstavoval taký môj celoživotný vzor,“ povedal Róbert.
Biskupova švagriná Emília Balážová. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Kvety pre zosnulého duchovného pastiera.
Rozlúčka na cintoríne. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Pri hrobe banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
„Po duchovnej stránke nás stále viedol, bol pre nás veľkým prínosom. Pamätal na nás, aj keď bol mimo pastorácie,“ hovorí Helena, ktorá ho tiež poznala osobne. Ešte ako dieťaťu jej symbolicky daroval obraz svätej Heleny. „Keď sa stal kňazom, mala som trinásť. Už vtedy sme na neho boli hrdí.“ Na biskupa má veľa príjemných spomienok. „Dokonca ma sobášil,“ podotkla. Poukázala však aj na jeho prísnosť. „Hocikedy sme tu počas svätej omše od neho dostali pokarhanie s otázkou: „Matky, kde máte synov?“ Ale bolo to správne,“ dodala.
