KREMNICA. Obnova kremnického kultúrneho stánku pokračuje napriek tomu, že pred niekoľkými týždňami tam pri búracích prácach spadla časť stropu.
„Došlo k tomu pri odstraňovaní steny, ktorá podľa projektovej dokumentácie nebola nosná. Keď ju odstránili, zrútili sa dve polia klenby, ktoré boli nad ňou,“ opisuje udalosť Mariana Donovalová z oddelenia výstavby kremnického mestského úradu.
Šťastím podľa jej slov bolo, že padajúce časti stropu nikoho z pracovníkov stavebnej firmy, ktorá kultúrny dom opravuje, nezasiahli.
Primátorka: Zodpovednosť je na projektantovi
Mesto chce náklady na nápravu situácie žiadať od projektanta, žiarskeho stavebného inžiniera Jána Nogu.
„Áno, na zodpovednosť budeme brať projektanta a ak to bude nutné, použijeme aj právne kroky. Náklady na opravu stropu sme odhadli na približne 3400 eur,“ hovorí primátorka Kremnice Zuzana Balážová (nezávislá).
Projektant sa bráni tvrdením, že stropné konštrukcie sú v celom objekte okrem suterénu, kde sú klenby, tvorené oceľovými I-nosníkmi s valenými tehlovými klenbami.
„Keďže sú v celom objekte, predpokladal som, že nosník bude aj v tom mieste stropu, kde sa nachádzala stena a kde prišlo k pádu časti stropu miestnosti. Budova bola pri vypracovávaní projektu normálne využívaná a nedalo sa zistiť sondou, či to tak je alebo nie je, keď svetlá výška miestností je viac ako 3,5 metra“ tvrdí.
„Pri zodpovednom postupe a vedení búracích prác ale podľa môjho názoru museli zistiť, že tam oceľový I-nosník chýba a mali s búraním prestať a kontaktovať ma, aby som operatívne zvolil náhradné statické riešenie, a nie pokračovať a celú stenu zbúrať,“ argumentuje Noga. Stavebná firma tak podľa neho pri búracích prácach nepostupovala odborne.
Stavebná firma pochybenie odmieta
Mestské kultúrne centrum rekonštruuje žilinská spoločnosť I.B.S.. Jej zástupkyňa Helena Sršníková však odmieta, že by pri búracích prácach akokoľvek pochybili.
„Postupovali sme podľa projektu, kde bola stena označená jednoznačne ako nenosná. Nebolo tam nijaké upozornenie, že pri búraní treba kontaktovať projektanta ani nič podobné. Čo sa stane, nemohol nikto predvídať,“ reaguje na Nogove slová.
Na búracie práce pritom podľa jej vyjadrenia dohliadal odborne spôsobilý stavbyvedúci.
Obnova pamiatky sa predraží
Rekonštrukcia historického domu z roku 1900, ktorý na kultúrne účely slúži už desaťročia, zahŕňa obnovu fasád, výmenu okien a dverí či komplexnú opravu strechy a osadenie novej krytiny. Novú podobu by mali získať aj interiéry.
Mesto na projekt dostalo nenávratný finančný príspevok takmer 787-tisíc eur z eurofondov a štátneho rozpočtu, zvyšných päť percent z celkových nákladov musí dofinancovať samo.
Už teraz je však podľa kremnickej primátorky jasné, že výdavky mesta na obnovu kultúrneho stánku sa navýšia minimálne o ďalších 32-tisíc eur.
„Asi toľko by mali stáť plechové zvody pod strechou, s ktorými rozpočet nepočítal. Či sa objavia ďalšie neplánované náklady, ukážu ďalšie práce.“
O možnostiach pokryť rastúce výdavky s pomocou úveru by mali rozhodnúť poslanci na najbližšom rokovaní zastupiteľstva.
Projekt by mali ukončiť v apríli budúceho roku.
