KREMNICA. Prepad len niekoľko desiatok metrov od šachty Mária, ktorú zavalilo v roku 2009, vydesil pred viac ako týždňom obyvateľov blízkych domov.
Náhradné bývanie chcú od štátu
„Hľadala som hríby a zrazu som to počula. Zahučalo to, zem išla dole a vtiahla strom. Na mieste ostala jama široká asi tri metre.“ opísala zážitok z minulého víkendu Emília Šturzová, ktorá býva neďaleko.
S manželom Jozefom sa obávajú, čo bude ďalej: „Keď sa prepadla šachta Mária a teraz sa stalo toto len kúsok od nás, kto nám zaručí, že sa neprepadneme aj my?,“ pýtajú sa Kremničania, ktorí si dom v tejto lokalite kúpili pred pätnástimi rokmi a dnes v ňom žijú spolu s deťmi a vnúčatami.
Chcú, aby ich nehnuteľnosť odkúpil štát a oni sa mohli presťahovať do bezpečia.
„Nežiadame nič navyše, len cenu toho, čo máme. Veď dom na tomto mieste od nás nikto nekúpi.“
Podobné starosti má aj ich sused, ktorý žije v tesnej blízkosti šachty Mária. „Cítim sa ako odsúdenec na smrť. Ak tu máme prísť o život, radšej sa odsťahujeme. Ale kto nám zaplatí bývanie inde?“
Na hospodárskej budove mu po závale na šachte Mária vznikla škoda. „O náhradu som žiadal ministerstvo hospodárstva, to ma však odkázalo na mesto. Samospráva chce odo mňa posudok a odhad, ktoré si musím zaplatiť,“ hovorí o peripetiách, ktoré podľa neho nikam nevedú.
Nový prepad vznikol na okraji lesa asi tridsať metrov od jedného z domov.
Šéf Rudných baní: Lokalita je stále hrozbou
To, že obyvatelia ohrozenej lokality by sa so svojimi požiadavkami mali obrátiť na štát si myslí aj primátorka Kremnice Zuzana Balážová. Nevidí dôvod, aby zodpovednosť za dôsledky ťažby niesla samospráva. „Neviem, prečo by mal čierny Peter ostať v rukách mesta. Podľa banského zákona by to malo riešiť ministerstvo hospodárstva. Zisky z ťažby mal predsa štát, nie mesto.“
Šéf štátneho podniku Rudné Bane Jozef Širila tvrdí, že nový zával nie je pre okolité nehnuteľnosti nebezpečný. „Podľa banských máp ide o štôlňu Václav, ktorá je síce v blízkosti Mária šachty, ale nejde o Mária šachtu,“ upresňuje s tým, že pohyb pôdy spôsobili dažde a vzdutie banskej vody.
„Zával zasypeme a v ďalšom roku naplánujeme odvodnenie a prečistenie štôlne, tak, aby vode nič nebránilo v prechode,“ ozrejmil.
Problémom však podľa jeho slov aj naďalej ostáva šachta Mária. „Aj keď sme teleso jamy zastabilizovali, jej okolie je stále veľmi nebezpečné,“ potvrdil Širila.
Šachtu Máriu zastabilizovali. Použili na to špeciálnu betónovú hmotu. Okolie jamy je však podľa odborníkov stále nebezpečné.
Škodu možno uznať, len ak stavby povolil banský úrad
V úspech žiadostí tamojších obyvateľov o náhradné bývanie riaditeľ Rudných baní neverí.
„Stavať na takýchto miestach v dobývacom priestore bolo chybou a štát to určite nepovolil. Nemyslím si, že tamojší obyvatelia nájdu potrebné argumenty, aby im nejakým spôsobom finančne pomohol.“
Hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR Daniela Piršelová potvrdila, že za škodu na hmotnom majetku vzniknutú pri zabezpečovaní a likvidácii banského diela, alebo pri banskej činnosti, zodpovedá organizácia, ktorá ju svojou činnosťou spôsobila.
Výnimku sú však podľa jej vyjadrenia škody na stavbách, ktoré boli postavené v chránenom ložiskovom území alebo dobývacom priestore bez stavebného povolenia, prípadne bez dodržania podmienok určených v stavebnom povolení z hľadiska ochrany proti možným vplyvom činnosti uvedených v banskom zákone.
Rozhodujúcim je pritom v takýchto prípadoch podľa Piršelovej stanovisko obvodného banského úradu.
