ŽARNOVICA . Zvyšky zrúcaniny hradu Revište trčia na kopci nad mestskou časťou Žarnovice v Revišťskom Podzámčí.
Hrad vidno, fyzicky existuje, dokonca je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, ale podľa zákona nie je a nikto ho nevlastní.
Nenájdete ho v katastri ani na listoch vlastníctva. Zo zákona by však mala patriť štátu, a ten by sa mal o ňu aj starať. Nestará sa.
„Revište zapísali pamiatkári na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Fyzicky existuje, ale de iure nie. Nie je v zapísaná v katastri. Pozemok vlastnia štátne lesy a zrúcaninu nikto. Dá sa zachrániť, ale najprv treba vyriešiť administratívne problémy,“ hovorí primátor Žarnovice Kamil Danko o problémoch s Revišťom.
Cez víkend prišli prví brigádnici
Zrúcanina hradu sa postupom času stráca. Múry, ktoré z národnej kultúrnej pamiatky ešte zostali, miznú. Vietor, dážď a sneh postupne dokončujú zánik hradu, ktorý načal požiar v 18. storočí.
Skupina nadšencov okolo podnikateľa z Modry Ratibora Mazúra odmietla ďalej sledovať postupný zánik Revišťa a založila združenie na jeho záchranu.
Na takmer zabudnutý hrad prišli tento víkend prví brigádnici. Vidno ich prácu, aj bezpečnostné zábrany pre náhodných turistov.
„Z hradu sa zrútilo za posledných desať rokov veľmi veľa múrov. Rozpad sledujeme doslova v priamom prenose. Zrúcanina vyzerala inak v máji a v auguste už inak. Je zarážajúce, ako rýchlo postupuje deštrukcia. Múry sú bez omietok, kamene z nich vypadávajú,“ hovorí podnikateľ.
Mazúr sa roky zaujíma o hrady a zámky. Ako každá podobná myšlienka, aj táto vznikla jednoducho.
„Sedeli sme s priateľom reštaurátorom a uvažovali sme o tom, či by sme sa nepustili do záchrany nejakého hradu. Prišla reč na ľahko dostupné, ale skoro zabudnuté Revište. Rozhodli sme sa, že keď sa o Revište nikto nestará, dáme sa do toho my. Chceme zachrániť, čo sa dá. “
Problémom pri hradoch sú pozemky
Skontaktovali sa so skupinou aktivistov z okolia Žarnovice a v apríli založili Združenie na záchranu hradu Revište. Združenie požiadalo Lesy SR, vlastníka pozemkov pod zrúcaninou, o prenájom, alebo odkúpenie, aby mohli začať zachraňovať.
„Revište nie je zapísané na liste vlastníctva a Lesy SR s tým majú problém,“ hovorí Mazúr.
Potvrdil to aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Dodal, že podobný problém je s desiatkami zrúcanín na Slovensku.
Administratívny problém rieši ministerstvo kultúry. Pomohlo by zjednodušenie prevodu takéhoto majetku štátu do vlastníctva obcí, alebo združení. Obce však o to záujem nemajú.
„Určite nemáme záujem o Revište. Bola by to veľká finančná záťaž. To nie je v možnostiach nášho rozpočtu,“ reagoval primátor Danko. Keď sa vyriešia problémy okolo vlastníctva, Žarnovica chce pomáhať združeniu dotáciami.
Združenie zatiaľ nevie, koľko bude rekonštrukcia zrúcanín stáť. Peniaze chcú získať od Ministerstva kultúry, samospráv, nadácií, veľkých firiem a zbierkami.
Pamiatkári určia, čo zachraňovať
Mazúr hovorí, že konzervovanie a záchrana zrúcaniny bude trvať roky. Najprv musia zvyšky hradných múrov posúdiť statici. Potom pamiatkový prieskum určí, čo sa má zachraňovať, ktoré múry a akým spôsobom.
Nasledovať bude archeologický prieskum. Podnikateľ odhaduje, že zrúcanina by mohla vyzerať podstatne lepšie ako teraz do desiatich rokov.
„Hrad vyčistíme od stromov a kríkov, zakonzervujeme torzá múrov, objavia sa náznaky pôvodných nádvorí,“ hovorí Mazúr.
Podľa predstáv združenia by Revište mohlo vyzerať po rekonštrukcii a zakonzervovaní podobne ako Devín alebo Spišský hrad. Osadia informačné a smerové tabule a sprístupnia ho pre turistov zo Slovenska aj zo zahraničia.
Hrad sa prvýkrát spomína v kráľovských listinách z roku 1331. O vyše sto rokov ho Matej Korvín daroval biskupovi Urbanovi. Potom sa majitelia menili až skončil vo vlastníctve štiavnickej banskej komory. V 18. storočí vyhorel a pustol až do dnešnej podoby.
