ŽIAR NAD HRONOM. Vojtech z Nových Zámkov prišiel do Žiaru s jasným cieľom. Predviesť svoje hudobné majstrovstvo a zároveň si finančne trošku prilepšiť. Pouličnému hraniu na harmonike sa začal venovať po tom, ako skončil s podnikaním.
„Mal som obchod s hračkami, drogériou a papiernictvom. Keď ale na Slovensko začali prichádzať obchodné reťazce, nevedel som s nimi držať ceny. Jednoducho som to musel zavesiť na klinec,“ povedal.
Začínal na jarmokoch
Prácu si dlho nevedel nájsť. „Chýbala mi nejaká sebarealizácia a zároveň som si, samozrejme, potreboval privyrobiť. Zobral som teda harmoniku a išiel do ulíc,“ hovorí. Vo svojom repertoári má najmä slovenské, české, maďarské, ruské či rómske ľudovky.
„Začínal som na okolitých jarmokoch, postupne som začal cestovať aj ďalej,“ pokračuje. Tóny z jeho hudobného nástroja sa nesú ulicami rôznych miest už sedem rokov. „Zatiaľ ma to neomrzelo, je to taká moja pasia,“ podotkol. Zároveň poukázal na to, že hra na harmonike už pre neho nepredstavuje také zisky ako kedysi. „Odkedy skončila koruna a zaviedli euro, poriadne to cítiť,“ zdôvodnil.
V Rakúsku je silná konkurencia
Žiar pre Vojtecha nepredstavuje nič neznáme. „Pracovne som tu už asi štvrtýkrát. Dnes som mal pôvodne v pláne ísť vlakom z Hronskej Dúbravy do Havířova. Nakoniec som sa ale dozvedel, že vlakový spoj, na ktorý som sa spoliehal, zrušili. Rozhodol som sa teda, že sa vrátim, ale predtým pobudnem pár hodín v Žiari.“
Tóny jeho harmoniky však nepočuť len na Slovensku či v Čechách. „Už som hral aj v Srbsku a Rakúsku,“ vysvetlil. „U našich západných susedov je ale silnejšia konkurencia a miesto na hranie si človek musí objednať už dva týždne vopred,“ približuje zahraničné pomery.
V Srbsku ho okradli
Negatívnych zážitkov v súvislosti s hraním na ulici vraj veľa nemá. „Raz mi však v Srbsku ukradli kufor, do ktorého mi ľudia hádžu peniaze,“ spomenul nepríjemnosť. Na druhej strane si ale túto balkánsku krajinu pochvaľuje. „Tam mi hádzali väčšinou papierové peniaze, mince len občas.“
Počas nášho rozhovoru mal vo svojej „kase“ len pár drobných. „Aj to som si tam jeden peňáz hodil sám,“ priznáva. „V ostatnom období to nie je o zisku, ale najmä o sebarealizácii. Baví ma to, inak by som to nerobil.“
Na „služobné cesty“ nechodieva len v lete. „Dobré je to aj v zime, najmä pred Vianocami. Síce musím byť poriadne naobliekaný, prípadne sa posilňujem nejakým horúcim čajom, ale koledy sú v tom čarovnom čase veľmi obľúbené,“ dodal.
