KREMNICA. Jeho druhým domovom je Psychiatrická nemocnica profesora Matulaya. Nutkaniu obliekať sa do ženských šiat ale vraj maliar odoláva už tri roky.
„Pobyt v nemocnici beriem ako prevenciu,“ hovorí. „Lieky, nemocnica, brada, kreslenie a syn,“ vymenoval, čo je jeho najväčšou pomocou v boji proti svojim „démonom“.
Do Bratislavy išiel na Rozborilov podnet
Jozef Švelka alias majster Farbička sa nedávno vybral na svojom bicykli až do Bratislavy. Rozhodol sa totiž portrétovať ľudí na dni otvorených dverí istej televízie.
„Dostal som priepustku na štyri dni. Len cesta tam mi trvala viac ako deň. Samozrejme, že som neťahal vkuse. Unavený a spotený som si párkrát ľahol do trávy pri ceste a pospal som si.“
Do televízie prišiel na podnet Vila Rozborila. „Raz som ho stretol v Bojniciach a dali sme sa do reči. Povedal, že ak chcem, môžem tam prísť, aj bez ohlásenia. Ak by som vraj mal nejaký problém so vstupom, mám sa odvolať na neho,“ povedal.
Tvárou v tvár hviezdam z Tisíc a jednej noci
„Vilo mi našiel priestor, v ktorom som nerušene mohol pracovať. Za jeden deň som urobil 23 portrétov, čo je môj osobný, ale možno aj slovenský rekord,“ pokračuje. Následne spomenie svoje najväčšie „úlovky“ v podobe tureckých hercov Bergüzar Korel a Halita Ergenca.
„Vôbec som nečakal, že ich budem portrétovať. Až neskôr som sa dozvedel, že mám byť pre nich prekvapením, ktoré im venuje televízia. Keď som ich zbadal, od radosti som sa roztriasol,“ opisuje svoje pocity. „Bola to pre mňa veľká česť. Šeherezáda je pre maliara ako objekt veľmi atraktívna. Kreslil som však obidvoch, teda aj Onura, ale každého zvlášť. Sú veľmi milí,“ pochválil hviezdy z Tisíc a jednej noci.
V tureckých letoviskách by vraj dobre zarobil
Keďže angličtinu Farbička neovláda, veľa toho s nimi nenarozprával. Niečo mu však preložili. „S portrétom bola Šeherezáda spokojná. Hovorila, že keby som išiel maľovať do nejakých tureckých letovísk, dobre by som si zarobil. Zaujal ju aj môj kostým. Komentovala ho slovami, že som v ňom veľkou atrakciou,“ priblíži krátku konverzáciu cez tlmočníka.
Turecké hviezdy vo veľkom rozdávali svoje autogramy, no Jozef Švelka bol asi jediný, ktorý, naopak, zanechal svoj podpis im. „Na ich portrétoch,“ vysvetlil.
