ŽIAR NAD HRONOM. Jedna z najväčších a najstarších obcí Žiarskej kotliny, Horné Opatovce, zanikla v dôsledku zhoršenia životného prostredia. Obyvateľov z nej vysťahovali v roku 1969, keď bývalá československá vláda rozhodla o jej likvidácii. Stalo sa tak šestnásť rokov po tom, ako v jej bezprostrednom okolí postavili hlinikáreň. Pred zánikom mali Horné Opatovce 288 domov a 1 380 obyvateľov.
Jediné útočisko
Poslednou pamiatkou na Horné Opatovce je Kostol sv. Vavrinca. Útočiskom tých, ktorí prišli o svoje domovy, sa stal práve tento chrám. Rodáci sa v ňom stretávajú každý rok v septembri, teda v mesiaci, keď ho slávnostne posvätili. Tento rok zaznamenal svoju storočnicu, čo „domáci“ nenechali bez povšimnutia a pripravili mu dôstojnú oslavu.
„Je tu predovšetkým veľa Opatovčanov, ktorí už pekne zošediveli. Majú tu aj svojich synov, dcéry, vnukov,“ povedala Mária Zaťková, členka predsedníctva Občianskeho združenia Horné Opatovce.
„Sú tu aj Kremničania, Žarnovičania, ľudia z Vrútok, Piešťan, Bratislavy, Košíc, jednoducho z celého Slovenska.“ Odhaduje, že na slávnosť prišlo do deväťsto ľudí. „A keďže sme pripravili celodenný program, niektorí zrejme prídu až poobede,“ podotkla.
Slávnostná sv. omša. Pri príležitosti storočnice kostola ju celebroval farár Jozef Kuna.
Spamätali sa
Svätú omšu celebroval farár Jozef Kuna, duchovný vodca Opatovčanov, momentálne pôsobiaci v Dolnej Súči.
„Považujeme ho za nášho ochrancu. Pred rokmi sem prišiel zo svojimi farníkmi z Hosťoviec. Náš kostol vyčistili od vandalov ako prví,“ vysvetlila Zaťková. „My, rodáci, sme už boli skeptickí a mysleli sme si, že náš kostol ani neprežije. On nás ale povzbudil a tiež sme sa pustili do práce.“
Keby sa Opatovčania vďaka Kunovi nezmobilizovali, z ich chrámu by zrejme zostala len ruina. „Možno by sme sa nakoniec spamätali. Keď nás ale vysťahovali, každý myslel najmä na to, kde zabezpečí pre svoju rodinu nový domov. Na tento spoločný sme, žiaľ, na čas pozabudli,“ povedala. „Teraz nás to veľmi mrzí, pretože sa tu napáchali veľké škody,“ podotkla.
Pominuteľnosť sveta
Mária Zaťková má na rodnú dedinu veľa nezabudnuteľných spomienok.
„Všetky sa mi počas dnešnej svätej omše vyplavili do sĺz,“ hovorí. „V hlave sa mi akoby premietal film, ktorý sa nedal zastaviť,“ pokračovala. „O mojom rodnom dome sa mi veľmi často sníva. Teraz, keď vidím tie hory smetí, je mi smutno,“ upozornila na skládky odpadu vzdialené len niekoľko metrov od kostola.
„Toto miesto je oázou medzi kopcami odpadu. Je akousi učebnicou ekológie, ale aj duchovného života. Ukazuje nám na pominuteľnosť sveta a toho, čo tu ten kostol obklopuje,“ uzavrela.
Opatovčania s nostalgiou spomínajú na roky prežité v rodnej obci. Na svoju mladosť v nej nikdy nezabudnú.
Gustáv Olajec býval v Horných Opatovciach do svojich sedemnástich rokov.
„Mávali sme tu veselo, kultúrne to žilo. Robievali sa zábavy, na ktoré sme ako mládenci chodievali tancovať. Žilo to tu aj športom, mali sme výborný futbal,“ povedal. „Vždy na Vianoce a Veľkú noc sme hrávali divadlá. Z tých predstavení mám dodnes odložené fotografie,“ pokračoval. V období, keď obec zanikala, už síce býval v Žiari, ale smútku sa neubránil. „Veď sme tu mali postavený rodinný dom, naši chovali kravičku. Všetko to padlo,“ podotkol. „Hovädzí dobytok sa musel odstrániť, lebo spaliny zo závodu padali na trávu, ktorú požieral. Kravy postupne chorľaveli a hynuli.“
Gustáv Olajec. V Horných Opatovciach býval do svojej sedemnástky.
Za dojímavú označila návštevu rodnej dediny Ľudmila Vopravilová, ktorá do Opatoviec prišla po dlhých rokoch.
„Boli sme tu pokrstení, aj zosobášení. Na opatovskom cintoríne odpočívajú moji starí rodičia,“ povedala. Následne sa v spomienkach vrátila k časom, keď ľudí vysťahovávali.
„Niečo hrozné. Všetko tu bolo zamorené továrňou. Následky sme pociťovali všetci, mali sme problémy s chrbticami,“ hovorí. „Najskôr vyhynuli včely, potom dobytok a prišlo to aj na ľudí.“ Po likvidácii obce sa s rodinou odsťahovala do Žiaru. „Niektorí Opatovčania išli aj na druhý koniec republiky. Podľa toho, kto si čo našiel,“ uzavrela.
Opatovčania si v roku 1995 postavili pamätník miniatúrou obce v mramorovej makete.
Maketa, na ktorej dominuje Kostol sv. Vavrinca, zobrazuje obec, ako vyzerala pred zaniknutím. Opatovčania aspoň takto, v miniatúrnej veľkosti, môžu nájsť svoj rodný dom.
Vedľa makety je pomník, ktorý hlása: Pútniku, postoj chvíľu na tomto mieste piety. Odovzdaj odkaz potomkom, že mŕtva obec tu leží. Zničením životného prostredia dňa 31. júla 1969 zanikla 894 rokov stará obec, ktorá mala 1 380 obyvateľov. Na pamiatku všetkým, ktorí tu majú svoje korene, i na poznanie budúcim generáciám.
Takto vyzerala zaniknutá obec pred vysťahovaním obyvateľstva.
