V žiarskom Pohronskom osvetovom stredisku zorganizovali metodické dni určené pre vedúcich, členov folklórnych súborov a všetkých, ktorí sa o folklór v tomto regióne zaujímajú.
ŽIAR NAD HRONOM. "Prídu sa poradiť, či nejakú skladbu dať alebo nedať do svojho repertoáru, ako robiť prieskum starších vecí, aby sa uchovali. Pýtali sa aj na podujatia, ktoré budeme v budúcnosti organizovať. Dávame im všetky základné informácie. Niektorí starší ľudia totiž nemajú internet a nemôžu si pozrieť našu stránku," uviedla Anica Kmeťková, ktorá metodické dni vedie.
Dajú si ušiť "paškvily"
Folkloristom tiež radí, ako by mal vyzerať tradičný miestny kroj. Niekedy sa podľa jej slov totiž stane, že sa pri šití nových krojov folkloristi neporadia a tak si dajú ušiť "paškvily", ktoré s týmto regiónom nemajú nič spoločné.
"My sme tu také rozhranie. Sme síce Tekov, ktorý kedysi siahal až po Kremnicu, ale máme tu niečo aj od Trenčína, Detvy, Levíc," vymenovala. "Čiže je to také pomiešané," podotkla na margo miestneho ľudového odevu. "Navyše patríme do oblasti, kde bol veľký rozvoj baníctva a bolo tu veľa prišelcov, takže aj kroje a všetko sa pokombinovalo," dodala.
Nie sú bohaté na výzdobu
Jedným z typických znakov miestneho ženského kroja je podľa jej slov takzvaná delinka, čo je vlastne šatka. Sukne boli zase dlhšie.
"Samozrejme, aj u nás bol iný kroj na bežné nosenie a iný na sviatočné dni," dodala s tým, že miestne kroje nie sú až také bohaté na výzdobu.
