ŽIAR NAD HRONOM. V Pohronskom osvetovom stredisku sa raz mesačne majú možnosť stretávať rodičia závislých detí. Záujem z ich strany je však zatiaľ veľmi nízky.
„Ľudia majú strach. Problémy v rodine chcú tutlať a zamiesť ich pod koberec,“ zdôvodnila odborná zamestnankyňa Lenka Ňuňuková, ktorá v žiarskej osvete vedie Klub rodičov.
Nechcú poznať pravdu
V Žiari je podľa Ňuňukovej veľa závislých detí, no rodičia majú zábrany hovoriť o tom.
„Jednoducho sa to snažia skryť, boja sa pozrieť pravde do očí,“ podotkla. „Som však presvedčená, že stretnutia v Klube rodičov by im pomohli. Keď totiž dostanú informácie ako tomu čeliť, môžu zachrániť dieťa, aj rodinu,“ tvrdí. „Keď má niekto podozrenie, že dieťa niečo užíva, často ani nepátra po tom, či to tak naozaj je. Lebo ak sa to náhodou potvrdí, nevie, čo s tým,“ pokračuje. „Jednoducho to radšej nechcú vedieť a tvária sa, že všetko je v poriadku.“ Podľa nej pred týmto problémom zatvárajú oči aj vtedy, keď im závislosť potvrdí lekár, alebo majú informácie zo školy.
„Reagujú na to slovami, že si to vyriešia doma a sami, bez pomoci druhých. Myslia si, že tak sa o tom nikto nedozvie,“ povedala. „Ale svet sa to dozvie, no vtedy je už často neskoro,“ hovorí s tým, že čím skôr sa narkomanovi podá pomocná ruka, tým väčšia je šanca na jeho vyliečenie.
„Rodičia by sa mali radiť s odborníkmi a s ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti,“ pokračuje. „Viem, o čom hovorím, pretože sama mám skúsenosť s podobným problémom,“ povie otvorene.
„V takýchto prípadoch sa treba obrátiť na kurátorov, sociálnych pracovníkov, školu, výchovnú poradkyňu, psychológov, psychiatrov,“ vymenovala. Zároveň prízvukuje, že tému závislosti sa nevypláca podceňovať. „Je všade okolo nás a nikdy neviete, čo v tejto chvíli môže robiť aj vaše dieťa. Niet lepšieho klamára ako je závislý,“ hovorí. „Keď majú ľudia informácie z viacerých zdrojov, lepšie sa vedia rozhodnúť, ako majú postupovať.“
Dvere otvorené pre každého
Klub rodičov je svojpomocná skupina ľudí s možnosťou prizvať podľa potreby aj odborníkov so zameraním na danú problematiku. Napríklad sociálneho pracovníka, psychológa, kurátora, políciu či pracovníkov a klientov z resocializačného zariadenia.
V žiarskej osvete môže Klub rodičov navštíviť hocikto. „Sme tu aj pre tých, ktorí už problém riešia, ale potrebujú nejakú podporu, povzbudenie či radu. Každý prípad je špecifický a to, čo sa dozvedia, im určite niečo dá,“ myslí si.
Momentálne sa o činnosť klubu zaujíma zhruba desať ľudí, ale na stretnutia chodia v menšom počte. „Raz prídu dvaja, inokedy traja. Radi by sme namotivovali ďalších, aby sa nebáli prísť. Dvere tu má otvorené každý, kto potrebuje podporu, poradiť, alebo sa len informovať o tejto problematike, hoci len preventívne či zo zvedavosti.“
