KREMNICA. Chátranie kovovej časti morového stĺpa svätej Trojice si mestskí úradníci nevšimli. Zaznamenali ho až po tom, čo miestny fotograf, ktorý už mesiace dokumentuje rekonštrukciu centra, doniesol na radnicu úlomky plátkového zlata.
To nazbieral priamo pod barokovou pamiatkou na Štefánikovom námestí.
Farba opadáva už dlhšie
„Všimol som si to náhodne, keď som chcel stĺp odfotiť. Zistil som, že z pozlátenej časti svätej Trojice opadáva farba. Fotografie môj dohad potvrdili,“ spomína na objav Kremničan Miloš Lacko.
„Pod stĺpom som našiel kúsky pozlátenia. Bežný človek by si to zrejme v tomto našom neporiadku ani nevšimol. Zlato som pozbieral a odniesol na mestský úrad,“ pokračuje.
Pri porovnávaní so staršími fotografiami pamiatky si uvedomil, že farba na časti stĺpa chýbala už v roku 2010.
Pravidelná údržba sa neuskutočnila
Mesto o udalosti informovalo reštaurátora Tomáša Luptáka, ktorý sa spoločne s kolektívom odborníkov podieľal na zatiaľ poslednom reštaurovaní stĺpa.
„Ten si stav obhliadol a určí ďalší postup,“ informuje Mariana Donovalová, vedúca oddelenia výstavby a životného prostredia mestského úradu.
Potvrdila, že pravidelná údržba stĺpa sa v uplynulých rokoch pre nedostatok peňazí neuskutočnila. „Ak na ňu v budúcich rokoch získame dotačné prostriedky, mohlo by byť riešenie problému s opadávaním pozlátenia jej súčasťou,“ hovorí.
Reštaurátor tvrdí, že opadávanie farby vyrieši bežná oprava. „Problémom je iba predná časť platne pod holubicou Ducha svätého, veľkej asi štvrť metra štvorcového. Bola vložená do svätožiary počas zásahu v 50. rokoch minulého storočia. Tú sme reštaurovali inou metódou ako jej zadnú časť, ktorú sme prezlátili už počas údržby v roku 2005 a dodnes je v úplnom poriadku,“ upresňuje.
Na opravu prednej časti hodlá preto jeho tím použiť overenú modernejšiu technológiu.
Morový stĺp. V centre Kremnice ho postavili v 18. storočí. Jaho zatiaľ posledné reštaurovanie ukončili v roku 2005. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Pamiatku ničia klimatické podmienky
Dôvodom chátrania kovového vrcholu pamiatky je podľa jeho slov zmršťovanie a rozpínanie sa kovovej platne pri zmenách teplôt.
„Trend podobných exteriérových súsoší sa v minulosti do tejto časti Európy dostal z Talianska, kde sú úplne iné teplotné pomery. Nie sú určené pre extrémy klimatických podmienok Kremnických vrchov,“ vysvetľuje a dopĺňa, že za hranicu vhodnosti umiestnenia takéhoto diela sa dá považovať línia, ktorá rozdeľuje krajinu na pásmo, kde sa ešte urodí vinič a kde už nie.
Súsošie z andezitového tufu si podľa odborníka vyžaduje údržbu každých päť rokov. Morový stĺp bol po reštaurovaní opäť posvätený v roku 2005, jeho údržba sa však odvtedy neuskutočnila.
„V rozpočte mesta na ňu neboli peniaze, no budúci rok na nej budeme trvať,“ avizuje reštaurátor.
Tým, ktorí by chceli na opadajúcom plátkovom zlate zarobiť, odkazuje: „Nemá skoro žiadnu cenu. Je to takmer priesvitná fólia, ktorá vyzerá ako zlato až vďaka vrstvám farby pod ňou.“
Dominantu budúci rok nasvietia
Pamiatku by budúci rok mali po prvýkrát v histórii spoločne s ďalšími dominantami námestia, radnicou a mincovňou, nasvietiť. Zámer je súčasťou projektu rekonštrukcie Štefánikovho námestia.
„Budem sa snažiť ovplyvniť výsledný efekt a usmerňovať autorov osvetlenia, aby bolo jemnejšie a sprístupňovalo význam tejto pamiatky,“ dodáva Tomáš Lupták.
Stĺp chránil pred morovou ranou
Morový stĺp svätej Trojice v centre mesta nahradil pôvodný z roku 1711, ktorý v roku 1761 rozobrali a neskôr premiestnili do Hornej Vsi.
Podľa odborníkov ide o jednu z najvýznamnejších barokových pamiatok na Slovensku. Súsošie si objednalo mesto a na jeho vzniku sa podieľali dve sochárske dielne – dielňa Dionýza Stanettiho a dielňa Martina Vogerleho.
Po morovej epidémii, ktorá sa okolo roku 1710 prehnala Uhorskom a postihla aj Kremnicu, plnil v meste ochrannú funkciu.
Zaujímavosťou je, že sú v ňom skombinované prvky trojičného a mariánskeho stĺpu.
K veľkým opravám pamiatky došlo v rokoch 1889 až 1894, 1920 až 1921, 1954 až 1957. Zatiaľ naposledy ju reštaurovali v období od roku 1992 až 2005.
Niektoré z originálov a kópií sôch svätých dnes nájdeme v lapidáriu kremnickej radnice.
(iva)