BANSKÁ ŠTIAVNICA. Tridsať inšpirujúcich myšlienok, o ktoré sa Katarína Zacharová delí so svojimi čitateľmi, napísala v krajine nachádzajúcej sa v juhovýchodnej Ázii.
„Táto kniha je výsledkom mojej osobnej transformácie, ktorou som tam prešla,“ hovorí.
Žijete síce v Malajzii, ale vieme, že pochádzate z Banskej Štiavnice. Ako často sem chodíte?
- Keďže tu mám rodinu, je to stále môj domov, do ktorého sa pravidelne vraciam. Je to nádherné mesto a každému, koho stretnem, o ňom hovorím. Na Banskú Štiavnicu som veľmi hrdá, patrí k top miestam na Slovensku. Dokonca mám v Malajzii kamarátov, ktorí ju už navštívili.
A čo na ňu hovorili?
- Páčila sa im. Pre nich je v Európe v porovnaní s Áziou všetko úplne iné, exotické.
K rodnému mestu vás viaže silné puto. Prečo ste teda odtiaľ odišli?
- Základnú školu som absolvovala v Banskej Štiavnici, nasledovalo gymnázium v Prievidzi. Po vysokej škole, ktorú som vyštudovala v Bratislave, som v hlavnom meste zostala pracovať. Asi po roku som si povedala, že niečo v živote musím zmeniť. Stále som bola nespokojná a to ma hnalo dopredu. Chcela som si splniť sen, ktorý som mala vždy, ale posúvala som ho.
Aký sen?
- Nejaký čas žiť v zahraničí. Vedela som, že musím odísť, lebo tu sa neviem pohnúť ďalej.
Mali ste konkrétnu predstavu, ktorá krajina by to mala byť?
- Pozerala som sa na to cez prácu a skúsenosť, ktorú môžem v cudzine dostať. Nakoniec som sa zamestnala v on-line vydavateľstve, ktoré pracuje s rôznymi autormi z celého sveta v oblasti osobného rozvoja. Zhodou náhod sídli táto firma práve v Malajzii.
Čo ste o nej pred vycestovaním vedeli?
- Veľmi málo. Len to, že hlavným mestom je Kuala Lumpur a majú tam mrakodrapové dvojičky Petronas Towers. Ani som netušila, že je to prevažne moslimská krajina.
Splnila Malajzia vaše očakávania?
- Chcela som najmä zažiť niečo nové, v podstate vidieť svet. Postupne som spoznávala miestnych ľudí a ich kultúru. Malajzia nielen že splnila moje očakávania, ale predčila ich. Do môjho života priniesla úžasnú zmenu, osobnú transformáciu. Vďaka nej som sa našla, cítim sa sama sebou a robím to, čo ma baví. Začala som sa mať oveľa viac rada a konečne som zistila, kto skutočne som.
O svoje zážitky a pocity ste sa najskôr delili na vašom blogu.
- Áno, začala som písať blog pre ženy. Dávala som tam všetko, čo som predtým na Slovensku neodhalila. Mnohé ženy sa boja prekročiť svoj vlastný tieň a pritom majú taký úžasný potenciál. A keďže ja som to v sebe začala objavovať, chcela som, aby to v sebe pocítil každý.
Najmä ženy, ktoré nevedia prekročiť svoje limity?
- Verím, že ženy sú veľmi dôležité. Majú obrovský vplyv na ďalšie generácie. Sú matkami budúcich mužov a žien, formujú ich. Keď nie sú samé sebou, odrazí sa to aj na deťoch. Od nich záleží, ako sa ďalej bude vyvíjať naša planéta, krajina, ľudia, evolúcia. Veď ženy vedia dávať, deliť sa o život s iným človekom, keď majú dieťatko.
Aké reakcie sa k vám prostredníctvom blogu dostávali?
- Zistila som, že po takejto platforme je skutočne dopyt. Prišla som však do momentu, keď toho bolo tak veľa, že blog mi už neposkytoval dostatočný priestor. Cítila som, že je to na knihu, ale nie len pre ženy. Cez blog ma totiž kontaktovali aj muži. Možno chceme iné veci ako oni, máme iné hodnoty a energiu, no princíp nášho myslenia je ten istý. Každý muž je vítaný, ale ja túto knihu venujem ženám, to je všetko.
Na trh vyšla koncom apríla. Máte nejakú spätnú väzbu?
- Je na ňu veľmi dobrá odozva. Ľudia mi píšu e-maily, dávajú rôzne otázky, niektoré ženy sa dokonca zdôveria so svojim príbehom. Viem, že môj najstarší čitateľ je práve muž a má sedemdesiat rokov. Najmladší má dvanásť a je to chlapec. V ostatnom čase ju kupuje veľa mužov, čomu sa veľmi teším.
Knihu ste si vydali sama. Prečo?
- Zistila som, že cez vydavateľstvo by to bol veľmi zdĺhavý proces. Okrem toho, necítila by som slobodu autora, ktorý si s knihou môže robiť, čo len chce.
Je dostupná v kníhkupectvách?
- Áno, polovica z nich je v obchodoch, ďalšiu polovicu si predávam sama. Robím si vlastné promo.
Kto všetko vám s ňou pomáhal?
- Rôzni ľudia s prípravou, obálkou a moja mama mi ju celú zeditovala.
V podstate je to kniha nejakých rád, alebo „návodu na život“?
- To v žiadnom prípade. Nemyslím si, že môžem niekomu radiť. Každý najlepšie vie, čo je pre neho dobré a čo si má vybrať. Chcem ňou ľudí inšpirovať, nakopnúť ich, dať im nové možnosti, perspektívy, z ktorých si môžu vybrať a nájsť sa v nich.
Momentálne vás už k Malajzii neviaže práca. Prečo tam teda žijete?
- Lebo mi stále prináša nové impulzy, perspektívy. Inak by som sa nerozvíjala a neponúkala niečo nové. Veľmi som si obľúbila to prostredie, krajinu. Teraz to cítim tak, že moje miesto je tam.
Viete si predstaviť, že by ste tam zostali natrvalo?
- To je ťažká otázka. Takéto veci sa nedajú plánovať, záleží to od viacerých okolností. Napríklad aj od toho, ako a kde si založím rodinu.
Čo vás na Malajzii fascinuje?
- Asi tá zmes kultúr. Žijú tam Malajci, Indovia, Číňania, Thajčania a obrovská komunita Iránčanov. Medzi nimi sú moslimovia, budhisti, hinduisti, kresťania. Mnohí ľudia sú tam aj zo západného sveta, z Európy. Je tam veľa korporácií, v ktorých pracujú. A cítiť tam veľký vplyv Angličanov. V minulosti totiž boli jednou z ich kolónií. Všetci obyvatelia teda ovládajú angličtinu.
Precestovali ste kus sveta. Kde všade ste už boli?
- V Peru, Bolívii, Maroku, Thajsku, Kambodži, Laose, Singapure, Indonézii, Bali či vo Vietname. V Európe som spoznávala všetky možné krajiny od Talianska cez Grécko, Anglicko, Francúzsko až po všetky balkánske krajiny. Nemám ale prejdené severské štáty a práve tie ma veľmi lákajú. Určite príde čas, keď sa tam vyberiem. Najbližšie sa však chystám do Indie.
