B. ŠTIAVNICA, ŽARNOVICA, KREMNICA. Informácie od distribučných spoločností, že rok 2012 bude posledným, v ktorom budú ponúkať časť filmov aj v klasických 35-milimetrových kópiách, strašia malé kiná.
Žarnovické kino dožíva
O tom, že zmena systému môže znamenať koniec tradičného mestského kina, už otvorene hovoria v Žarnovici.
„Zrejme sa budeme musieť zmieriť s tým, že kino Máj už len dožíva,“ konštatuje Jozef Piecka z oddelenia kultúry, mládeže a športu žarnovickej radnice.
„Nie všetky podmienky, za ktorých možno získať príspevok na obnovu od Audiovizuálneho fondu, či už z hľadiska návštevnosti, alebo technického vybavenia, spĺňame. Okrem toho by šlo len o časť nákladov. Väčšinu by muselo zaplatiť mesto, ktoré na to v tomto období nemá,“ vysvetľuje.
Kino už v minulosti obmedzilo svoju činnosť a v súčasnosti premieta len raz mesačne.
„Stáva sa, že premietame pre sedem ľudí, zaručenú návštevnosť máme len počas predstavení na objednávku, napríklad pre školy.“
Problém vidí najmä v tom, že filmy sa do menších miest dostávajú s dvoj až trojmesačným oneskorením.
Kremnická primátorka je skeptická
Objekt a zariadenie kina Akropola v Kremnici je majetkom mesta, prevádzkuje ho však občianske združenie 1115.
Aj keď Zdeno Galis zo združenia si nie je istý, či kino po technickej stránke spĺňa všetky podmienky pre žiadosť o príspevok Audiovizuálneho fondu, avizuje, že uchádzať sa oň budú. „V každom prípade sa o modernizáciu kina pokúsime. V tomto smere však budeme musieť spolupracovať so samosprávou.“
Kremnická primátorka Zuzana Balážová (nezávislá) je však zatiaľ skeptická. „Do najbližšieho rozpočtu sa určite takéto náklady nedostanú, finančné vyhliadky miest a obcí na Slovensku sa navyše zhoršujú.“
Vlani sa v Akropole, ktorá je členom Asociácie slovenských filmových klubov, uskutočnilo 130 predstavení, ktoré navštívilo takmer 2500 divákov.
Náklady odhadli na stotisíc eur
Zapracovaním nákladov na digitalizáciu kina Akademik do budúcoročného rozpočtu naopak radnicu poverili banskoštiavnickí poslanci.
Na základe konzultácií s dvoma odbornými firmami ich šéf oddelenia kultúry a turizmu mestského úradu Rastislav Marko odhaduje na 100-tisíc eur.
„Som presvedčený, že kino patrí k Štiavnici. Ak sa chceme profilovať ako kultúrne mesto, čo je jedna zo základných zložiek cestovného ruchu, mali by sme ho zachrániť,“ myslí si. Dôkazom atraktivity tohto média je podľa neho napríklad filmový festival Štyri živly, ktorý každoročne v lete privádza do Banskej Štiavnice stovky ľudí.
O časť prostriedkov na modernizáciu chce mesto požiadať Audiovizuálny fond, ostatné bude pravdepodobne znášať samo. Snahu by podľa Marka mohli podporiť aj sponzori.
„Ak by mali záujem, nová technológia umožňuje napríklad vkladať pred film reklamné spoty, takže by sa im to svojím spôsobom vrátilo.“
V prípade, že poslanci túto položku rozpočtu definitívne schvália, premietačku z roku 1993 by malo nahradiť zariadenie na digitálnu 2D projekciu a nový zvuk.
Retrokino v amfiteátri?
Najväčšou výhodou, ktorú by kino získalo, je podľa Marka možnosť vysielať film v deň jeho slovenskej premiéry, prípadne o deň, dva neskôr. „Čo by sa logicky odrazilo na vyššej návštevnosti.“
Z amfiteátra, ktorý v Banskej Štiavnici funguje ako letné kino, by sa mohlo stať retrokino ponúkajúce divákom staršie filmy na 35-milimetrových kópiách. „Alebo kúpime zariadenie, ktoré sa bude na leto premiestňovať z kina do amfiteátra,“ spomenie ďalšiu z možností, ktorá by však znamenala vyššie vstupné náklady digitalizácie.
Ročne v kine Akademik premietnu 60 až 70 filmov, z toho časť klubových. Priemerná návštevnosť na predstavenie je podľa štatistík 30 ľudí. Divácky úspech majú pritom najmä slovenské a české filmy a snímky s účasťou autorov. „To boli napríklad Slepé lásky, Osadné, Ako sa varia dejiny či naposledy Dom,“ dodáva Marko.
Zatiaľ podporili desať projektov
Slovenské kiná majú aj v roku 2012 možnosť požiadať o dotáciu na digitalizáciu Audiovizuálny fond.
Kritériami pri posudzovaní sú podľa administrátorky pre konkrétny program fondu Dariny Horákovej napríklad technická vybavenosť kina, podiel európskej a slovenskej produkcie na predstaveniach, ale aj aktuálna návštevnosť a budúce možnosti jej zvýšenia.
„Doteraz bolo podporených desať projektov. Pre koľko kín na Slovensku by digitalizácia mohla znamenať zánik, nevieme odhadnúť,“ reaguje na našu otázku.
