STARÁ KREMNIČKA. Turínčan Gianluca sa v Starej Kremničke objavil aj so svojou sučkou Shirou (12), ktorá mu na jeho cestách robí spoločnosť.
„Našiel som ju pred jedenástimi rokmi na svojich potulkách mojím rodným Talianskom, konkrétne na Sicílii. Odvtedy chodí všade so mnou,“ povedal. Do Starej Kremničky prišiel úplne náhodne. „Ráno, keď sa zobudím, nikdy neviem, kde sa zastavím,“ podotkol.
„Keď prišiel na obecný úrad, nevedel som hneď, o koho ide, no overil som si to. Následne sme mu zabezpečili obed v našej základnej škole a ubytovanie v telocvični. Na luxus si nepotrpí,“ vysvetlil starosta Dušan Rajčan.
Pešo prešiel desaťtisíce kilometrov
My sme putujúceho Gianlucu, ktorý už trikrát na vlastných nohách absolvoval okružnú cestu Talianskom, zastihli pri besedovaní so žiakmi v základnej škole.
„Na cestách som jedenásť rokov. Za ten čas som prešiel 42-tisíc kilometrov a zodral 30 párov topánok,“ hovorí. „Okrem Talianska som pešo prešiel Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Lichtenštajnsko a najväčšie hory v Európe,“ pokračoval. „Tento rok som chcel ísť do piatich krajín v srdci Európy, tak som si naplánoval Švajčiarsko, Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a Česko.“
Cesta na Slovensko mu trvala tri týždne. „Išiel som cez Bratislavu, Trnavu a Nitru. Smerujem do Banskej Bystrice, Košíc a Prešova. Potom prejdem do Poľska, odtiaľ sa vrátim späť cez Žilinu a Trenčín. Následne prejdem do Čiech,“ priblížil svoju trasu.
Deťom v Starej Kremničke rozprával usmievavý Talian príbehy zo svojich ciest. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Nevie, kde ho zastihnú Vianoce
Cestovaním „po vlastných“ si Gianluca začal plniť svoj sen.
„Stalo sa tak po tom, ako na následky alkoholizmu zomrel môj otec. Mal som vtedy 28 rokov, študoval som biológiu a zároveň pracoval v továrni. Chcel som však na vlastné oči spoznávať svet, ľudí a zvieratá,“ vysvetlil.
Na svojich cestách má so sebou len turistické palice, na chrbte spací vak a na sebe krátke nohavice s tričkom. Napriek zimnému počasiu vraj chlad necíti.
„Toto je pre mňa normálna klíma. Zohrievajú ma dobré srdcia, ktoré mi otvárajú ľudia,“ tvrdí. „Veci si neperiem. Keď niekoho stretnem, vymením si ich s ním za čisté,“ povedal.
Zatiaľ vôbec netuší, kde ho zastihnú blížiace sa Vianoce.
„Mám pred sebou ešte dlhú cestu a neviem, kedy sa vrátim domov. O rok, možno o dva,“ podotkol. „Vianoce strávim na Slovensku, možno v Poľsku. Naozaj neviem.“ Blízkych mu vraj nahradia tí, ktorých stretne. „Keď ľudia chcú, sú pre mňa ako moja rodina,“ hovorí. V Turíne má však mamu a sestru.
„Keď si telefonujeme, zaujíma ich skôr to, ako sa má pes, nie ja,“ žartuje. „Pretože vedia, že keď volám, som v poriadku, ale Shiru nemajú ako počuť,“ dodal s úsmevom na tvári.
